Jdi na obsah Jdi na menu
 


O Tretej Ceste

TRETIA CESTA

Odpor anti-globalistov siaha ďaleko za pravicu a ľavicu

Vynárajúci sa trend definuje nový vzor

"Keby som vám povedal, že svet kontroluje hŕstka kapitalistov a šéfov korporácií, označili by ste ma ľavičiara", povedal mi nedávno istý demonštrant proti vojne.  "Ale keby som vám povedal svoj názor, kto tých kapitalistov a šéfov vlastne predstavuje, povedali by ste, že som pravičiar", dodal so šibalským žmurknutím mladík, zahalený do veľkého šálu.

A tento zamaskovaný, ušmudlaný "punk" nie je sám.  Jeho perspektíva - široká to zmiešanina ľavicového socializmu, ultrapravicového nacionalizmu a libertariánskych náhľadov - čoraz väčšmi preniká oboma extrémami politického spektra, zvlášť anti-globalistickým hnutím a vedie k novej syntéze doktrín - "za ľavicou a pravicou" - ktorá sa potom zhmotňuje okolo mnohých tendencií: nacionálneho anarchizmu, sociálneho nacionalizmu, národného boľševizmu - teda okolo toho, čo niektorí označujú za najrýchlejšie sa rozmáhajúce ideologické hnutia na pokraji.  

I keď sa vo svojich presvedčeniach značne odlišujú, tieto ideológie sa nachádzajú v jadre toho, čo sa nazýva "tretia cesta" - zbierka radikálnych anti-kapitalistických, anti-globalistických a anti-imperialistických náhľadov, ktoré otvorene odmietajú korporatívny štát, sociálnu demokraciu, marxizmus a sionizmus.

Ale ako tieto ideológie získavajú čoraz väčší počet stúpencov, čoraz väčšmi do nich preniká dezinformácia, keďže extrémna stará ľavica anti-globalistického hnutia stále zvoláva konferencie, kde tieto idey napadá a takisto preto, že nekritickí obhajcovia neo-liberalizmu sa snažia nanútiť, aby sa tieto doktríny zaraďovali do kategórií "nenávisť" a "fašizmus".  Ale "dekadencia" sa urputilo bráni a keďže stúpenci týchto ideí sa neúnavne stavajú proti tomu, aby ich obhajcovia neo-liberálneho korporatívno-socialistického status quo zaraďovali do "extrémnej pravice", globalistická mocenská štruktúra akoby boxovala s vodou.

Pôvod: odpor voči Hitlerovi
"Dva milióny Nemcov sa stále nachádza v celách Gestapa alebo dobre poznajú radosti Dachau, Buchenwaldu či Oranienburgu.  Tieto dva milióny majú rodičov, manželky, deti. Inými slovami, okolo 10 miliónov ľudských bytostí osobne stráda v dôsledku Hitlerových metód."
"O Nemcoch sa hovorí, že sú absolútne oddaní svojmu fuhrerovi...  Nie!  Nemci si želajú nemeckú revolúciu... chcú mať doma slobodu... chcú, aby bola sloboda v zahraničí... želajú si mier v Nemecku, mier v Európe a mier vo svete."
Otto Strasser, nemecký občan židovského pôvodu, v knihe: "Hitler a ja" – 1940.

"Fašizmus" a "národný socializmus" prezentuje verejnosti buržoázna tlač a všetky tie "nezávislé" a "extrémistické" politické hnutia, ktorým ide o to, aby sa hlavný mediálny prúd držal monolytických doktrín, čo by dominovali všetkým krajinám ako všeobecne prijímaný názor.  Sionistickí autori vnucujú tieto reprezentácie celým školám myslenia, ktoré potom odsudzujú celé rasy a triedy - napríklad "Nemcov" alebo "švajčiarskych bankárov" - ako "nenávistníkov" či "antisemitov", prenášajúc tak automatické podozrenie na celé krajiny alebo na ašpirácie istých skupín, snažiac sa kolektívne trestať týchto ľudí a ich potomkov formou nekonečných "reparácií" za "zločiny", ktorí sa možno stali a možno nie. 

Tento druh rasového a etnického redukcionalizmu, v aliancii s bezduchou nihilistickou nenávisťou slogany vykrikujúcich hnutí marxistického a trockistického socializmu, zahmlil a zatlačil do úzadia skutočné porozumenie ideologických tendencií v anti-komunistických a anti-liberálnych socialistických hnutiach, ktoré vznikli v Európe začiatkom 20.storočia.  Z tejto nevedomosti sa zrodila neschopnosť liberálno-kapitalistickej/štátno-socialistickej ľavice reagovať na vynorenie sa týchto doktrín začiatkom 21. storočia.

V snahe vysporiadať sa s anti-monarchistickými, boľševickými a kapitalistickými tendenciami, ktoré zaplavili Euráziu ako čierny mor, tie najvyspelejšie mysle v Európe prišli s ideológiami, ktoré - i keď sa podobajú bratancom vo vládnucej triede - stoja radikálne proti tomu druhu buržoázneho pragmatizmu, ktorý dal zrod vládnym predstaviteľom ako Hitler a Mussolini.  Mysliteľov ako Otto Strasser a Július Evola západný svet až donedávna veľkou mierou ignoroval, keďže medzinárodnej politickej scéne 50 rokov dominoval zápas medzi boľševickým komunizmom a americkým centralizovaným kapitalizmom.  Keď sa Sovietsky zväz zrútil a Amerika sa začala rútiť do imperialistickej expanzie a ideologického úpadku, svetoví myslitelia sa môžu slobodne obracať na minulé idey - a práve také idey explodovali v medzinárodnom globalistickom hnutí.  Keďže na horizonte sa teraz črtá sionistická III. svetová vojna proti islamu a keďže americká vláda sa čoraz väčšmi vzďaľuje od decentralistických a anti-imperialistických tendencií svojho vlastného obyvateľstva, porozumenie dejín a doktríny týchto hnutí je nanajvýš dôležité.

Čierny front
"Vaše názory na rasu... nielenže odporujú veľkolepému poslaniu národného socializmu... ale prinesú aj dezintegráciu nemeckého obyvateľstva."
"To, čo učíte, je liberalizmus!  ...Len jedna revolúcia je možná a tá nie je ekonomická, politická, ani sociálna, lež rasová a tá je vždy rovnaká..."
Otto Strasser v prejave (prvý rečník) na adresu Hitlera (druhý rečník). Zdroj: článok zo 4. júla 1030 pod názvom "Socialisti opúšťajú nacistickú stranu"

Než sa nacisti v roku 1933 dostali k moci, v nemeckom národno-socialistickom hnutí boli badateľné dva odlišné trendy.  "Pravicový" trend sa vyformoval okolo aliancie Hermana Goringa s nemecko-pruskou aristokraciou a kapitánmi nemeckého ťažkého priemyslu. Práve na tento tábor sa obrátil Hitler a Goebbels pred tým, než sa dostali k moci.  Proti nim stáli nemeckí socialisti - "ľavicový" trend, takisto známy ako "Čierny front" alebo "Nemecký front slobody", vyformovaný okolo bratov Strasserovcov, Ernsta Roehma a SA a vyznávajúci socializáciu a vyvlastnenie majetkov tých aristokratov a priemyselníkov, ktorí finančne podporovali Hitlera, aby sa mohol dostať k moci.

Rozdiel medzi týmito dvoma tábormi nebol triviálny.  Pravicový tábor bol za socializáciu, t.j. chceli skonfiškovať majetky, aby mal nad nimi kontrolu štát, ale len tie, ktoré sa správali "proti záujmom krajiny", lepšie povedané majetky tých korporácií, ktoré konkurovali tým, čo podporovali nacistickú stranu, alebo ktorých vlastníkmi boli židia.  Ľavica bola za socializáciu, t.j. za konfiškáciu majetkov a ich rozdelenie medzi robotníkov, lenže za konfiškáciu všetkých majetkov ťažkého priemyslu a všetkej pôdy, bez ohľadu na to, či patrila Nemcom, podporujúcich Hitlera alebo ich oponentom.

Tieto dva tábory sa takisto nezhodli v otázke nacionalizmu a imperializmu. Hitler už začiatkom 20-tych rokov plánoval vojnu v aliancii s Britániou (ako dúfal) proti Francúzsku o domináciu nad Európou, kedy by Nemecko malo kontrolu nad zemou a Británia nad morom.  Ale Strasser presadzoval nemecký národ, oslobodený od zahraničnej okupácie a imperialistických snov, ktorý by bol pre Nemcov, ale bez kolonizácie alebo okupovania území druhých. Hitler chcel vojnu, Strasser chcel mier.

A po tretie, tieto dva tábory sa značne líšili v názore, pokiaľ išlo o rolu štátu.  Hitlerove buržoázne tendencie, vyplývajúce z jeho aliancie s nemeckou vládnucou triedou, ho viedli k osvojeniu si fašistickej doktríny - idey korporatívneho štátu, ktorý by "vyrábal" ako výrobok aj život svojich robotníkov.  Ľavica a prvky robotníckej triedy presadzovali slobodu pre jednotlivca v regulácii jeho osobného a ekonomického života v presvedčení, že zbavení zahraničných doktrín a neovplyvňovaní vládnucou triedou a cudzou kultúrou, pracujúci sa prirodzene priklonia k organickým tendenciám smerom ku kultúre, obsiahnutej v základoch ich telesného a duchovného bytia. (Pozn. prekl.: Lenže ak mali na mysli "slobodu" sovietskeho typu, tak nečudo, že Nemci sa proti tomu stavali a že celý svet to i teraz vzdorovito odmieta!) Opozícia v podobe Frontu slobody sa dívala na hitlerovský nacistický štát totálnej kontroly podobne, ako sa dívali trockisti na stalinskú byrokraciu - t.j. ako na zdeformovanú implementáciu ideálu, vytvoreného vedením, ktoré zradilo revolúciu tým, že chcelo uhovieť buržoázii.

Radikálny tradicionalizmus a pohanstvo
"Imperializmus... bude možno ešte existovať stovky, ba tisíce rokov.  ...Mŕtvoly, beztvaré a deprimované masy, trosky veľkolepej histórie, to bude treba posudzovať ako typické symboly konca.  ...To nie je otázka výberu - to nie je vedomá vôľa jednotlivcov, ani celých tried, ktoré by sa k tomuto rozhodovali. Expanzívna tendencia vedie ku katastrofe, je to čosi démonické a veľmi intenzívne, čo sa zmocňuje, čo núti k službe a zneužíva... ľudstvo."
(Oswald Spengler: "Zánik Západu")

Zatiaľčo myslitelia ako Strasser sa venovali politickým zápasom, iní ako Július Evola, Oswald Spengler a neskôr Francis Parker Yockey ponúkali duchovný a filozofický podklad nového nábožensko-historického hnutia - unikátne európskeho, ktoré by oživilo európskeho a eurázijského kultúrneho ducha a viedlo k oživeniu európskeho obyvateľstva a jeho civilizácie.
Ideou za týmto vzorom je to, že kultúry, civilizácie a národy, ktoré si ich osvoja, sú rovnako živým organizmom ako tí, ktorí stoja proti nim.  Podobne ako organizmy, aj tieto kultúrne celky majú svoj životný cyklus a prechádzajú rôznymi štádiami, od zrodu kultúrnej idey, cez jej vývoj a napokon až k smrti dotyčnej civilizácie, kultúry alebo národa, keď už idea vyčerpala svoje možnosti vývoja v materiálnom svete.

Spengler videl v tomto procese dve fázy: v prvej kultúra vyčerpá svoje duchovné a filozofické možnosti a v druhej vyčerpá svoje možnosti v technológii a v impériu, ktoré vzniklo na jej duchovnom základe.  Evola to posudzoval zo širšieho, v podstate náboženského, hľadiska: že celý cyklus rastu a rozvoja predstavuje vlastne cyklus úpadku kultúry, ktorú definuje dominácia rôznych tried - nábožensky založený človek, bojovník, obchodník, robotník, v tom poriadku - čo predurčuje spôsob zániku uvedeného cyklu (Kali juga) a konečnú skazu (Ragna Rokkr alebo Harmagedon) a potom nasleduje opätovné znovuzrodenie vo forme zlatého veku.  Yockey tieto idey odmietal špekulovaním, že také opätovné znovuzrodenie sa vyskytuje mimo prirodzeného cyklu, ak je vôľa človeka dostatočne silná na to, aby do procesu zasiahol.

Podstatou tejto doktríny je odmietnutie kresťanstva, aj semitizmu, ktoré - ak v nich nevidia skutočné činitele skazy kultúry, tak ich naisto vidia ako cudzorodé kultúrne ideály, ktorých vplyv nemôže byť zdravý pre žiadnu európsku alebo ázijskú kultúru. Evola videl v judaizme a v kresťanstve prostriedok, ktorým sa do kultúry Západnej Európy dostalo pohanské náboženstvo "deštruktívnych" kultúr, orientované na zem, a ktoré do tradičných kultúr ( pochádzajúcich z jedinej rasy zlatého veku, ktorá vniesla do sveta kultúru) vnieslo intelektualizmus a materializmus, čo napokon viedlo k ich skaze. Spengler sa často zamýšľal nad tým, prečo sa zničila mayjská (aztécka) stredoamerická kultúra ešte prv, než by bola dosiahla zenit svojho vývoja v dôsledku vplyvu kultúry západnej a kolonializmu.  A Yockey rozvíjal túto ideu kultúr, ktoré sa počas svojho organického rozvoja zničia v dôsledku cudzieho vplyvu, tvrdením, že židia a tí, čo sú oddaní židovskej kultúre dominujú v západnej kultúre a že aspekty západnej ekonomiky ubíjajú západnú kultúru ešte prv, než by sa mohla prirodzene rozvinúť.

Na základe tejto analýzy sa súčasná tretia cesta neobracia na kresťanstvo ako na ducha Západu, ale hľadá svoju vlastnú náboženskú identitu v pred-kresťanskej dobe, ktorú pokladá za kľúč k pochopeniu západného ducha.  Niektorí stúpenci tretej cesty zastávajú názor, že každý národ má nárok na svoje vlastné náboženstvo a svoju vlastnú kultúru a že žiadne náboženstvo alebo kultúra, vrátane kresťanstva, by sa nemala vnucovať ako "univerzálna".  Ale bez ohľadu na odlišné názory, pokiaľ ide o pôvodný "pohanský" ideál, väčšina stúpencov tejto cesty sa drží doktrín, neprívetivých voči judeo-kresťanskému spôsobu života.

Neo-liberálna nenávisť a odpor voči nej
"Amerika... vytvorila ´civilizáciu´, ktorá reprezentuje presný opak starovekej európskej tradície.  V Amerike sa začalo praktizovať náboženstvo praxe a produktivity; to umiestnilo do popredia honbu za ziskom, rozsiahlu priemyselnú výrobu a mechanické, viditeľné a počítateľné úspechy, nad všetky ostatné záujmy.  To začalo rozvíjať veľkoleposť bez duše, čisto technologickej a kolektívnej povahy, ktorej absolútne chýba pozadie transcendencie, vnútorného svetla a skutočnej duchovnosti. Amerika vybudovala spoločnosť, kde sa človek stáva púhym nástrojom výroby a materiálnej produktivity v súhlasnom sociálnom konglomeráte."
Július Evola: "Vzbura proti modernému svetu"

Keďže anti-globalistické a anti-kapitalistické cítenie sa dnes šíri medzi tými ľuďmi ľavice i pravice, ktorí sa stavajú proti internacionalistickému novému svetovému poriadku a jeho imperializmu, ktorý stojí proti pracujúcej triede, nutne sa deje to, že rôzne odlišné tendencie začína spájať spoločný odpor voči opozícii a že rôzne skupiny si navzájom vymieňajú politické a kultúrne idey.  A táto vzájomná výmena povedie k novej syntéze doktrín, ktoré predefinujú vzor, akým spôsobom bude prebiehať sociálny a ekonomický zápas v 21. storočí.
Kľúčovú rolu v tomto procese zohrá tzv. hnutie "tretej cesty", ktoré - keďže odmieta kapitalizmus, komunizmus, sociálnu demokraciu, aj hitlerovský národný socializmus - hľadá pravý socializmus pracujúceho človeka, ktorý by bral do úvahy unikátny kultúrny a etnický charakter a ktorý je proti imperializmu, etnickej nadradenosti a svet ničiacim vojnám.

Celkom na opačnej strane voči tomuto hnutiu stojí medzinárodná vládnuca trieda, či už ide o amerických ropných barónov, sionistov alebo "demokratických" socialistov nového svetového poriadku, ktorým ide o to, aby pracujúcich ľudí obrali o ich politické a ekonomické slobody a utvárali "nového človeka" (podľa svojich vlastných predstáv). Tieto hnutia sa v snahe o globálnu domináciu dožadujú zničenia všetkých kultúr a tradícií, ktoré sa stavajú proti nim a tieto hnutia sa dopúšťajú zlých činov v reakcii na to, čo stojí proti ich falošnému "pokroku" a čo núti ich systém na kolená.  Dnešní pracujúci ľudia - tak, ako pracujúci ľudia pred sto rokmi - nepotrebujú vojny pre zisk, ktoré vedie málopočetná elita na úkor životov spomedzi más.  A keďže vidia, že minulé ideológie zlyhali a nepriniesli osvietenie, hľadajú teraz nové idey v novom politickom poli, ktoré sa pohýna ďaleko za "pravicu a ľavicu".

_____________________________________________

krátená verzia článku z ruského denníka Pravda
http://www.gnosticliberationfront.com/third_position%20beyond%20left%20and%20right.htm