Keďže mám také malé tušenie, že nasledovné riadky sa nebudú pozdávať každému, tak tento článok na mojom blogu začnem hneď v úvode jednou poznámkou a zároveň malou prosbou.
Poznámka: Nie je mojou snahou obhajovať osoby a ich konanie po 1. septembri 1939! A zároveň Vás, ktorí (náhodou) čítate tieto a nasledovné riadky preto prosím, aby ste sa odosobnili a pokúsili sa rozmýšlať nad obsahom týchto riadkov a všimnúť si, že ide (pôjde) iba o ekonomický pohľad na "vec" pred 1. septembrom 1939!
Pravdou zostáva, že aj tak mám problém začať ťukať do klávesnice na prvé písmená. Možno ste si všimli pri čítaní článkov na mojom blogu, že tie nie su v jednom prúde so súčasným mainstreamom. Takže by som sa charakterizoval nasledovne:
"Nepridáš sa k väčšine, ak pácha zlo, nebudeš vypovedať v spore s ohľadom na väčšinu a prevracať právo."
Druhá kniha Mojžišova (Exodus) Kapitola 23, verš 2.
Teraz krátka charakteristika Angličanov, ktorých takmer dokonale vystihuje nasledovný rozhovor medzi americkým diplomatom Henrym Whiteom a Angličanom (s ktorým ste už mali tú česť na mojom blogu) Arthurom Balfourom z roku 1907.
Balfour: Sme pravdepodobne blázni, že nie sme schopní nájsť dôvod vyhlásiť vojnu Nemecku, stavia príliš veľa lodí a berie náš obchod.
White: Ak chcete súperiť s nemeckým obchodom, pracujte tvrdšie.
Balfour: To by znamenalo pokles našej životnej úrovne. Možno by bolo jednoduchšie pre nás mať vojnu ... Je to dobre, alebo zle? To je otázka. Možno len to je otázkou udržania našej nadvlády.
Vojnu nakoniec o niekoľko rokov aj mali. Prvú svetovú, ale keďže sa nenabalili dostatočne, tak musela prísť vojna druhá.
"Ak nedôjde k zmene monetárneho systému tak do doby kratšej ako 25 rokov tu máme daľšiu svetovú vojnu."
Silvio Gesell v roku 1918 - tesne pred koncom 1. svetovej vojny - je autorom knihy The Natural Economic Order. V tejto knihe dokonale opísal vplyv úroku na ekonomiku, jeho vplyv na ceny (rast cien), inflácia etc.
Ako fungoval a funguje tento systém tu teraz nebudem riešiť (V podstate ide o frakčný rezervný systém - systém čiastočných rezerv a úrok).
"...Veľká masa ľudí, duševne neschopná ho pochopiť, ponesie svoje bremeno bez reptania a možno i bez tušenia, že tento systém je nepriateľský k ich záujmom."
Rothschild
Adolf Hitler prišiel so zmenou monetárneho systému, ale vojne sa Európa aj tak nevyhla. Práve tento "Nový" monetárny systém bol jedným z hlavných dôvodov pre jej začiatok!
Nie je verejným tajomstvom, že Adolf Hitler sa v 1. svetovej vojne zranil. Počas liečby začal navštevovať prednášky teoretického ekonóma Pána Gottfrieda Federa. Spomína ho aj vo svojej knihe Mein Kampf. Ale v súvislosti s pánom Federom píše v knihe aj o iných súvislostiach:
"Keď som po prvý raz počul Federovu prednášku o „rozdrvení úrokového otroctva", okamžite som vedel, že ide o teoretickú pravdu, ktorá sa musí stať najstálejším zmyslom budúcnosti nemeckého národa. Ostré oddelenie burzového kapitálu od národného hospodárstva ponúkalo možnosť postaviť sa proti zmedzinárodňovaniu nemeckého hospodárstva bez toho, aby sa súčasne bojom proti kapitálu ohrozoval samotný základ nezávislej ľudovej sebazáchovy. Pred očami som mal úplne jasný rozvoj Nemecka, než aby som nevedel, že najťažší boj bude potrebné vybojovať nie s nepriateľskými národmi, ale s medzinárodným kapitálom."
Gottfried Feder sa z veľkej časti nechal inšpirovať nemeckým ekonómom Georgom Friedrichom Knappom. Ten v roku 1905 napísal knihu The State Theory of Money. Feder je autorom niekoľkých publikácii, ako napríklad:
DAS MANIFEST ZUR BRECHUNG DER ZINSKNECHTSCHAFT
Manifest pre rozdrvenie úrokového otroctva
Kampf gegen die Hochfinanz
Boj proti vysokým financiám
An Alle, Alle! Das Manifest zur Brechung der Zinsknechtschaft des Geldes.
Na všetkých, všetci! Manifest pre rozdrvenie úrokového otroctva peňazí.
Je ďalej aj autorom 25 bodového programu NSDAP, kde ma zaujal bod 11, ale 90% z tých bodov má niečo do seba:
"Abschaffung des arbeits- und mühelosen Einkommens."
"Odstránenie (zrušenie) prác a výnosov bez námahy."
"Brechung der Zinsknechtschaft."
"Zlomiť úrokové otroctvo."
Bez preháňania sa dá teda povedať, že Feder je tým mužom, ktorý je zodpovedný za WIRTSCHAFTSWUNDER - ekonomický zázrak.
V roku 1933 sa v Nemecku dostali k moci Národní Socialisti.
"Čo urobili židia?
Keď v roku 1933 Nemci ignorovali židov a ich rozkaz z Amsterdamu, aby sa vzdali, šéf kongresu Samuel Untermyer sa vrátil do New Yorku. Vošiel do židmi ovládaného rádia Columbia Broadcasting, čo vysielala signál na celé USA a v priamom rozhlasovom vysielaní vyhlásil HOLY WAR – svätú vojnu židov proti Nemecku. Vyhlasujeme vojnu všetkým Nemcom. Vyhlasujeme Nemcom globálny bojkot, lebo ich ekonomika záleží na exporte. V tom čase dve tretiny potravín sa do Nemecka dovážalo. Pán Untermyer volal na sterilizáciu žien a mužov a celej Nemeckej populácie. Keby Nemci prestali vyvážať, dve tretiny obyvateľstva by hladovalo a kto vie koľko, by zomrelo. Untermyer hovoril, že toto je iba sebaobrana. Všetok Nemeckí export bol bojkotovaný. Obchody v USA čo predávali Nemecký tovar museli ho vyhadzovať na smetisko, páliť na uliciach. Obchody , ktoré nešli s bojkotom, boli demolované. Židia pochodovali pred obchodom Macys v New Yorku s plagátmi, Nemci sú vrahovia, Hitler je vrah atd. .
Obchody vyhodili tovar, hodný milióny dolárov, skoro celý svet bojkotoval Nemecko a Nemci nemohli predať skoro nič. A židia ešte stále žili v Nemecku a Nemci ich ešte vždy nechali na pokoji.
Tu si Nemci povedali, kto sú títo židia a čo vlastne chcú. Každý židovský obchod bol označený satanskou šesťcípou hviezdou, (táto hviezda nie je hviezdou Dávida, je to hviezda synagógy SATANA ). Nemci bojkotovali všetky židovské obchody.
Bojkot pokračoval až do roku 1938, keď žid z Poľska, vošiel do Nemeckej ambasády vo Francúzsku a zastrelil Nemeckého úradníka. Po tomto incidente, Nemci sa už prestali so židmi hrať a žiadali židov dobrovoľne opustiť Nemecko a aj tak, ešte všetci neodišli, nie každý chcel do Palestíny."
Benjamin H. Freedman - žid, narodený roku 1890, podnikateľ, vlastník Woodbury Soap Company v New York city.
Ako vyzeral ten ekonomický zázrak?
”Nie sme taký hlúpy viazať našu menu zlatom, lebo my nemáme žiadne zlato, ale za každú vydanú Marku garantujeme ekvivalentnú prácu, ktorá sa rovná jej hodnote, alebo hodnote vyprodukovaného tovaru...Smejeme sa naším predchodcom a ich finančným inštitúciám, ktorí držali mienku, že hodnota peňazí je regulovaná zlatom, ktoré vraj leží v štátnej banke.”
Adolf Hitler citovaný v Citadels of Chaos - C. C. Veith (Meador, 1949)
"Keď sa národní socialisti dostali v Nemecku k moci, bolo Nemecko kompletne ekonomicky zruinované. Versaillská dohoda uvalila devastujúce reparačné poplatky na Nemecký národ, ktorý mal platiť všetky výdavky na vojnu krajinám, ktoré sa na vojne podieľali, čo sa rovnalo sume, ktorá tri krát presahovala hodnotu celého Nemecka. Špekulanti devastovali Nemeckú marku, tak že inflácia bola najhoršia v modernej histórii. Na vrchole tejto hroznej inflácie ste si za plný fúrik mariek, nemohol kúpiť bochník chleba. Národná banka bola prázdna a obrovský počet domov a fariem-statkov prešiel do rúk bánk a špekulantov. Ľudia spali v stanoch na uliciach a v stodolách. Nič také sa nikdy predtým nestalo - kompletná devastácia národnej meny, vymazanie všetkých úspor obyvateľstva, ich obchodov a celej ekonómie Nemecka. Všetko sa stalo ešte horšie, keď na konci druhej dekády udrela globálna depresia. Nemecko nemalo na výber len žobrať o otroctvo u medzinárodných úžerníkov.
Keď sa národní socialisti na čele s Adolfom Hitlerom dostali k moci, obišli medzinárodnú bankovú mafiu a začali vydávať novú Národnú menu. Adolf Hitler začal tzv. Národný kreditný program, plán národno-verejnej výstavby Nemecka. Projekty ako protizáplavové valy, rekonštrukcia verejných budov, súkromných domov, budovanie nových domov, ciest, mostov, kanálov, prístavov atď. Tento projekt stál jednu miliardu Národnej meny. Jedna miliarda NE-Inflačnej meny, nazývanej Pracovné certifikáty, boli vydávané oproti tejto hodnote. Bolo zamestnaných milióny ľudí a boli platený týmito Pracovnými certifikátmi. Tieto vládou vydávané peniaze neboli garantované zlatom, ale niečím čo malo reálnu hodnotu . Bol to pravdivý recept na prácu a materiál pre ľudstvo. Ľudia tieto Pracovné certifikáty ( marky ), minuli na iné služby, tovar a jeho produkciu, týmto vytvárali prácu pre viac ľudí.
V priebehu dvoch rokov bola nezamestnanosť vyriešená, krajina bola naspäť na nohách. Mali solídnu a stabilnú menu, bez úroku - dlhu, keď v tom istom čase, milióny ľudí v Spojených štátoch, Európe, Austrálii atď., hladovalo, bez práce a čakalo na teplú polievku, keď sa im vôbec ušla. Nemecko obnovilo zahraničný obchod, aj keď im bol zakázaný zahraničný kredit a boli bojkotovaný medzinárodnou židovskou bankovou mafiou. Urobili to Barterovým systémom, priamou výmenou tovaru a obchádzaním úžerníckych bánk, bez úrokov a obchodného deficitu. Tento ekonomický systém, žil krátko a dnes po tomto systéme ostal len Pamätník Famóznej Autobahn ako prvý extenzívny superhighway systém na svete s jej dizajnérom Adolfom Hitlerom."
Ešte jedna zaujímavosť:
"V dnešných knihách sa píše, ako Nemecko vstúpilo do inflácie, spôsobenou v roku 1923 Weimarskou Republikou. Radikálna devalvácia Nemeckej marky je citovaná v knihách ako zlý príklad, keď štát - vláda majú sami moc vydávať peniaze. Nemecká finančná kríza začala nehoráznou vojnovou reparáciou, platba vnútená Versaillskou zmluvou. Pravda však je niekde inde, ako vždy.
Pravdu opísal sám pán Hjalmar Schacht vo svojej knihe z roku 1967 ,,THE MAGIC OF MONEY”, tu vypustil kocúra z vreca. Dôvodom hyperinflácie bola privátne vlastnená REICHSBANKA, nie Nemecká vláda. PRIVÁTNE VLASTENÁ REICHSBANKA PUMPOVALA NOVÉ A NOVÉ PENIAZE DO EKONÓMIE, TAK AKO TO JE DNES V AMERIKE A EUROPE, TOU ISTOU BANKOVOU MAFIOU.
Špekulanti, píše Schacht a agenti bankovej mafie začali PREDÁVAŤ MARKU NA BURZE A VSÁDZALI NA JEJ NIŽŠIU A NIŽŠIU HODNOTU, KÝM MARKU ÚPLNE NEDEVESTOVALI. Týmto manipulačným systémom známym na burze ako ,,krátky predaj“, špekulanti predávali na burze to čo vlastne ani nevlastnili a hneď obratom kupovali za oveľa nižšiu cenu."
Hjalmar Schacht o tom niečo musel vedieť. V čase tej obrovskej inflácie bol šéfom privátne vlastnenej Reichsbanky! (obdoby amerického FEDu).
Ekonomik Henry CK LIU píše o Nemeckej jedinečnej transformácii:
„Národní socialisti prišli k moci v Nemecku v roku 1933, v čase, keď bola ekonomika a vo fatálnom kolapse, ruinujúca Versaillská zmluva, nulová zahraničná investícia, alebo kredit. Nezávislý peňažný systém, vlastný nezávislý kredit a plná zamestnanosť. Tretia Ríša bola schopná obrátiť zbankrotované Nemecko, okradnuté o svoje územia a kolónie a v takom krátkom čase, explodovať do najsilnejšej ekonómie sveta a to len za štyri roky.“
V 1984 roku Sheldom Emry, v Bilions for the Bankers, Debt for the people (Miliardy bankárom, dlhy ľudu), píše:
„Nemecko vydávalo, bezúrokové, neinflačné peniaze od roku 1933, začali s katastrofálnym dlhom, devastovanou krajinou a len za 5 rokov sa vyšplhalo do svetovej veľmoci. Nemecko financovalo svoju vládu, armádu, bez zlata bez pôžičiek až musel celý kapitalistický a komunistický svet, pod vedením židovsko - satanskej - bankovej mafie zničiť, slobodné Nemecko a oslobodenú Európu a priviesť všetko späť do pazúrov židovskej bankovej mafie.
Táto história o Nemeckom finančnom systéme sa nenachádza v žiadnych učebniciach, verejných či štátnych knižniciach, alebo školách.“
Rudolf Vaský - Tretia cesta
"V roku 1935 začalo Nemecko vydávať svoje bezdlhové a bezúrokové peniaze. Počas 5 rokov sa z totálne zruinovaného štátu stala svetová mocnosť. A nechýbalo veľa, aby sa stala pánom tejto planéty. Celá vojna bola financovaná bez zlata a aj bez zahraničného dlhu. Boli potrebné štyri svetové mocnosti a zdroje celej planéty, aby Nemecko porazili."
No a teraz niečo od Winstona Churchilla!
„Nemecko je príliš silné. Musíme ho zničiť.“ (November 1936)
„Neodpustiteľným zločinom Nemecka pred druhou svetovou vojnou bol jeho pokus vymaniť svoje ekonomické sily zo svetového obchodného systému a vytvoriť svoj vlastný mechanizmus, ktorý by upieral svetovým financiám príležitosti k zisku.“
"A ukázalo sa. Fungovalo to. Za menej ako desať rokov, Nemecko sa poľahky stalo najmocnejším štátom v Európe. Fungovalo to tak magicky a nádherne, že už znel umieračik celeho "Rothchildovho" monetárneho systému. Židovský svet vedel, že musí zničiť Hitlerov systém (...) Predovšetkým to bola vojna na smrť medzi Nemeckom a medzinárodnou peňažnou mocou. " - William Gayley Simpson, 'Which Way Western Man' (strana 642).
O úroku a bankároch:
Thomas A. Edison:
„Ľudia, ktorí neobrátia lopatu plnú hliny na projekte (Muscle Shoals Dam), neprispejú librou materiálu, získajú viac peňazí od Spojených Štátov než ľudia, ktorí zásobujú všetok materiál a vykonávajú všetku prácu. Toto je hrozná vec ohľadom úroku…"
ďalej pokračuje,
"No tu je pointa: Ak Národ môže vydať dolárový dlhopis, môže vydať dolárovú bankovku. Element, ktorý činí dlhopis dobrým, činí dobrým aj bankovku. Rozdiel medzi dlhopisom a bankovkou je ten, že dlhopis umožňuje brokerovi získať dvojnásobné množstvo hodnoty dlhopisu a ďalších 20%, kým mena, spravodlivý druh poskytovaný Ústavou, neplatí nikomu, len tým, ktorí prispievajú nejakým užitočným spôsobom. Je absurdné tvrdiť, že naša krajina môže vydávať dlhopisy a nemôže vydávať menu. Oba sú prísľuby platby, no jedno vykrmuje požičiavateľa peňazí a druhé pomáha Ľudu. Ak mena vydávaná Ľudom nie je dobrá, potom dlhopisy nie sú taktiež dobré. Je to hrozná situácia, keď sa Vláda, aby zabezpečila národné bohatstvo, musí zadlžiť a podriadiť sa ničivým úrokovým požiadavkám z rúk mužov, ktorí kontrolujú fiktívnu hodnotu zlata. Úrok je vynálezom Satana.“
Margrit Kennedy:
"...väčšina z nás by bola dvakrát taká bohatá, alebo na udržanie súčasnej životnej úrovne by nám stačila polovica pracovného času."
No ak ste sa dostali až sem, tak klobúk dole ;-).
Úrok ako ho nepoznáte.
Úrok ako ho (pravdepodobne) nepoznáte.
http://www.krija.blog.sk/detail-urok-ako-ho--pravdepodobne--nepoznate..html?a=08c05dd6bf5ac0f9856693b62dc61fe6