časť 1
KASÍNOVÝ EFEKT
Hry v kasínach sú tak prešpekulované, aby prevádzkovateľ zarobil veľké peniaze bez toho, aby vyprodukoval niečo užitočné. Ako je možné, aby majiteľ hry vždy s matematickou určitosťou vyhrával a hráči vždy s matematickou určitosťou prehrávali, si vysvetlíme.
Napríklad ruleta. Vnútorné stávky na jednotlivé čísla sú platené 1 ku 35 a vonkajšie stávky na bloky: červená, čierna, párne, nízke od 1:18 alebo vysoké od 19 - 36 sú platené 1 ku 1. Keďže koleso rulety má 37 oddelení označených od 0 do 36, "hoblík úžery" je na vnútornú stávku nastavený na 5,4 % (ozajstná šanca vyhrať je 1:36, ale vyhrávajúci dostane vyplatené len 1:35). Pre vonkajšie stávky je tento "hoblík úžery" nastavený na 2,7 % (18 šancí vyhrať, a 19 šancí stratiť, pretože nula podľa pravidiel znamená stratu na vonkajších stávkach) a výplata výhry je 1:1. Niektoré kasína pri padnutí nuly zoberú len polovicu vonkajšej stávky (francúzska ruleta), a tak znížia úrok na 1,35 %. No a v tomto systéme je podstata zákernosti kasínového efektu.
Masám l'udí sa takýto úrok zdá ako bagateľ - nehodný pozornosti ich veľkorysej náture. Aj keď hráča na toto upozorníte, hrá ďalej, mysliac si, že "hoblík kasínovej úžery" prekoná a odíde s bezprácnym zárobkom. Samozrejme, že je na omyle. Môže vymýšľať systémy a stratégie aké len chce, aj tak bude skôr alebo neskôr zhobľovaný do ničoty. Táto hra podlieha zákonu veľkých čísiel, a preto hocijaký systém, či už vymyslený absolútnym debilom alebo zostavený pomocou superpočítača matematickým géniom bude fungovať nanajvýš s 50-percentným úspechom. To znamená, niekedy áno, niekedy nie. Keď áno, vtedy si hráč myslí: už to mám, už budem milionár, už sa moja každodenná dochádzka do práce skončila. Keď to prestane fungovať, hráč začne rozmýšl'ať: do čerta, už som to mal, kde som urobil chybu? Musím môj systém vylepšiť, dumá a ďalej pokračuje v hre. Avšak vďaka kasínovému efektu (úrok spojený so stávkovým limitom) hráč už nikdy nevyhrá nazad ani to, čo prehral. Naopak, čím ďalej hrá, tým ďalej bude upadať. Neprestajne sa bude odvolávať tu na únavu, tu zas na chybu, ktorú urobil a plno ďalších príčin, pripomínajúc ekonóma vysvetľujúceho pokles ceny akcií na burze. Koľko inteligentných ľudí bolo zruinovaných iba preto, lebo ignorovali kasínový efekt a ich peniaze prešli do vlastníctva majiteľa hry. Takže, keď si teraz povieme, že nebudeme hrať v kasínach a nedáme sa vtiahnuť do ich hry, máme vyhraté? Budeme žiť v prosperite? Len nie tak rýchlo! Čo ak nejakí špekulanti a manipulanti niektorých generácií strávili posledných 100 až 150 rokov vymýšľaním a zavádzaním kasínového efektu do ekonomík národov tejto planéty? Ale čo! To musí byť hlúposť, čistý výmysel! Pár ľudí možno oklamať, ale miliónové národy?...
MODEL KASÍNOVÉHO EFEKTU V EKONOMIKE
ROK 1: V obci je nás 10. Mišo vyrába náradie, Jano je chovateľ, Jožo poľnohospodár, Ďuro staviteľ atď. Dáme sa dokopy a povieme si: nemáme peniaze, ale nechceme obchodovať “primitívnym” výmenným obchodom. Poďme k bankárovi a každý si požičiame po 100 korún. Takto budeme môcť kupovať jeden od druhého a budeme moderná, prosperujúca a šťastná obec. Bankár povie - dobre, požičiam vám každému 100 korún, splácať mi budete 10 korún ročne amortizáciu a k tomu 10 %-ný úrok. A ešte malá “formalita”: každý z vás mi dá svoj dom ako záruku, že mi všetko zaplatíte tak, ako sme sa dohodli. Chlapi si povedia: pracovať vieme, čestní sme, tak čo by nie. Nech sa páči, pán bankár, tu sú naše domy ako záruka! Idú domov natešení a ešte aj do rozhlasu a novín dajú radostný oznam, že ekonomika obce získala pôžičku tisíc korún. V obci zavládne výborná nálada, budúcnosť je ružová (aspoň si to každý tak myslí)...
Mišo, už dávno som si chcel kúpiť náradie u teba, ale veď vieš nemal som peniaze, hovorí Jožo a hneď kupuje od Miša rýľ, motyku a nové hrable. Takisto Jano kupuje novú bránu na chliev. Ďuro zas murársku kelňu a miešačku na betón. Tak to ide dookola v celej obci - každý niečo kupuje, predáva, vyrába a nadobúda. Príde koniec roka, bankár sa objaví a žiada úroky aj splátku pôžičky. Každý v obci s radosťou dáva 10 korún úroku a 10 korún splátky pôžičky. Len Jano beží za Mišom a hovorí: ty, Mišo, je tu bankár a ja nemám ani haliera. Vieš, že som kúpil novú bránu, dal som postaviť novú maštaľ, kúpil som malé svinky, husi aj teliatka. Do budúceho roka ich vychovám, predám a tebe, čo mi požičiaš, vrátim aj s úrokami. Ale Jano, neblázni, však sme susedia, čo som ja bankár, aby si mi vracal aj s úrokami. Čo potrebuješ, s radosťou ti požičiam kedy len chceš. Veď sa poznáme od malička a viem, že aj ty by si mne požičal, keby som niečo potreboval. Jano zaplatí bankárovi svoju pôžičku a úrok. Bankár spokojný, že celá obec pekne zaplatila, strčí si do vrecka 200 korún, ponechajúc v ekonomike obce 800 korún (80 % obeživa do ROKU 2). Mišo, ktorý najviac predal toho roku, zarobil 200 korún a stal sa najbohatším v obci. Pozýva bankára na oldomáš. Spolu si chvália a rozoberajú s nádychom vysokého finančníctva, aký je ten systém - založený na úrokovom požičiavaní peňazí, dokonalý a pre l'udstvo užitočný. Akí to musia byť hnusní a závistliví ľudia, ktorí ho ohovárajú a nenávidia...
ROK 2: Druhý rok končí podobne. Bankár odchádza so 190 korunami vo vačku (10 % z 900 korún = 90 korún úroku + 100 k. amortizácia). Ekonomika obce sa scvrkáva na 610 korún (61 % obeživa) v obci. Tento rok pozýva bankára k sebe Jano. Dochoval všetky zvieratá ako plánoval, rozpredal celej obci a zarobil 210 korún. (Teraz je Jano najbohatší, lebo Mišo minul na stavanie a ostatok obce má medzi sebou rozdelených 400 korún.) Posadí bankára vedľa seba a začne sa chváliť, aký je on usilovný pracovník a geniálny biznismen. Všetko dobre premyslel a naplánoval, dal postaviť novú maštaľ, dal novú bránku na chliev, usilovne kŕmil husi, svine a dobytok. Bisťu, ten Mišo mal pravdu, keď minulý rok vychvaľoval aký je ten bankový úrokový systém dobrý! Pritakáva mu celá obec, aj keď nie bohatá ako Jano, ale spokojná. Každý v obci má doma na stole pečenú hus, v špajzi šunku, slaninu a klobásy. Aj Mišo sa pýši a celá obec s ním, akú krásnu novú výrobňu si postavil a zariadil. Večer Jano leží a nemôže zaspať. Rozmýšľa a rozmýšľa.... Tohto roku som zarobil 210 korún, keby som kúpil Jožove polia a krmivo si pestoval sám, zarobil by som oveľa viac... Viem, že jeho polia sú hodné 100 korún, ale ja mu ponúknem 200 a on určite predá... Potom síce bude on najbohatším v obci, ale to nevadí. Z chovu zarobím 210 korún a teraz ešte viac, lebo si budem sám pestovať krmivo. Budem teda ja najbohatší v celej obci... Tak sa aj stalo. Jožo predal pole Janovi. Jožo je rád, že je teraz on najbohatší v obci a Jano sa s chuťou púšťa do práce.
ROK 3: Bankár príde pre úroky a amortizáciu. Stretne Jana, smutného a bez nálady. Čože si taký smutný, Janko? Ojoj, pán bankár, zle nedobre. Investoval som do chlievov, maštalí, minulý rok som aj Jožove pole kúpil, a teraz ľudia nekupujú tak ako predtým. Aj sú hladní, aj by chceli husi, šunky, slaninu, klobásy, ale majú málo peňazí. Vraj budú radi, keď im ostane na suchý chlieb. Hľa tam, Ďuro - stavbár. Pred rokom staval Mišovi dielňu a teraz mu nikto nedal prácu. Ani mne nezaplatil za mäso a pšenicu, čo som mu dodal. Bankár zbystrí pozornosť. Hybaj za Ďurom a veru práve včas. Ďuro stojí na stoličke, slučku okolo krku a už-už sa ide obesiť. Bankár kričí na Ďura: čo si sa zbláznil, čo to robíš? Ďuro zlezie dolu a hovorí: pán bankár, vyšiel som na mizinu, roboty niet, nemám z čoho platiť ani úrok ani amortizáciu. Ja si nezaslúžim žiť. Ja som naozajstný hlupák. Požičal som si od vás pekných sto korún. Miesto toho aby som si ich šetril, ja truľo, utekal som kúpiť od Miša novú kelňu a novú miešačku na betón. Od Jana som nakúpil mäso a od Joža pšenicu. Peniaze sú preč, prácu nemám a ešte aj môj dom bude preč, lebo som ho dal vám ako záruku na pôžičku, ktorú teraz nemôžem splatiť. Kam som sa dopracoval! Nechajte ma nech sa obesím! Ale bankár s vľúdnym výrazom na tvári a mäkkým nebeským hláskom hovorí: Ďurko, Ďurenko, ty sa len nič neboj, ja som veľký humanista, filantrop a dobrácky dobrodej - vlastne kandidát na svätca. Nič sa neboj, tento tvoj neúspech neznamená koniec, ale začiatok nového, lepšieho života. Ja som veľmi bohatý. Pôjdeš ku mne a ja dám prácu tebe aj tvojej rodine. Dám ti do prenájmu krásny luxusný byt a bude vám dobre. Ďurko na to: ale pán bankár, čo by som ja s mojou rodinou u vás robil? Ako budeme platiť nájomné za ten luxusný byt? Ja som len stavbár, moja dcéra je zdravotná sestra, robí ľudové maľby a spieva ľudové piesne. Môjho syna som naučil tiež stavbárske remeslo a manželka je obyčajná matka rodiny. Bankár s nežným dobráckym výrazom na tvári rečie: Ďurko, ja Vám všetkým zabezpečím kurz rekvalifikácie! Teba dám na rekvalifikačný kurz komorníka. Budeš leštiť v mojom paláci zlaté lustre a zlaté nočníky. Už nebudeš v zime mrznúť po stavbách, budeš pracovať stále pekne v teplúčku. Aj keď niekedy budeš musieť voňať moje oné, ale veď vieš, ako sa to l'udovo hovorí - v smrade, ale v teplúčku. Tvoju manželku zas dám na kurz francúzskej kuchyne, aby mohla variť naše obľúbené špeciality. Tvoju dcéru pošlem na kurz modeliek a pózovania pre časopisy. Alebo na kurz erotickej masáže - po tom je teraz dopyt a zárobok je veľmi slušný. Z tvojho syna urobím moju pravú ruku. Dám ho na kurz ozbrojenej ochranky. Ozbrojím ho a bude chodiť so mnou po obciach vymáhať úroky. Vieš, Ďurko, nie každý je taký dobrý chlap ako si ty. V niektorých obciach ohrozujú môj život a volajú ma upír - vyciciavač krvi. Ďuro rozmýšl'a. Nepáči sa mu, že bude musieť voňať bankárove oné. Ale keď si pomyslí na syna, ako bude bankárovou pravou rukou a nebude musieť mrznúť v zime po stavbách ako on, zajasá. Dobre, idem povedať manželke nech sa už aj balí z nášho domu a ideme k vám, pán bankár.
Financie obce: 10 občanov si požičia 1000 korún (každý po 100 Sk) s desaťročnou splatnosťou a 10 percentným úrokom.
Zostatok dlhu ozajstný zostatok pokles obeživa
na výpočet úroku 10%-ný úrok amortizácia peňazí v obci v %
Koniec r. 1 1000 100 + 100 - 1000 = 800 -20%
Koniec r. 2 900 90 + 100 - 800 = 610 -39%
Koniec r. 3 Ďuro skrachoval - jeho nesplatený zostatok 80 korún zostáva v ekonomike obce,
preto 720 72 + 90 - 610 = 448 -55,2%
Koniec r. 4 630 63 + 90 - 448 = 296 -70,4%
Koniec r. 5 540 54 + 90 - 296 = 152 -84,8%
Koniec r. 6 450 45 + 90 - 152 = 17 -98,3%
Koniec r. 7 360 36 + 90 - 17 =
Koniec r. 8 270 27 + 90 Celá obec je daná bankárom
Koniec r. 9 180 18 + 90 do konkurzu, a tak bankár
Koniec r.10 90 9 + 90 získa vlastníctvo celej obce...
Takže na konci ROKU 3 si bankár odnáša z obce 162 korún namiesto 180 k. (100 k. amortizácia a 80 k. úrok), lebo Ďuro skrachoval. Jeho podiel bankár nevzal, ale ostal v ekonomike obce. Teda do ROKU 4 má obec 448 korún obeživa.
ROK 4: Počet dlžníkov v obci je 9. V ekonomike obce je teraz 448 korún, čo znamená, že obeživo obce sa za 3 roky znížilo o 55,2 %. Zákonito vzniknú v obci hádky, bitky a všelijaké rozbroje. Jeden obviňuje druhého: ten je lakomý, iný je bezočivý, lebo ponúka nízku cenu za jeho výrobky. Ďalší zas je zlodej, lebo pýta vel'a peňazí za svoju prácu a "ľudia nemajú peniaze". Iný vraví, že ľudia sú leniví a nikomu sa nechce robiť. Hneď na to krčí ďalší: Kto je lenivý? Čo mám vyrábať, keď mi to nikto nemôže zaplatiť?... A tak neustále dookola. Napokon sa dajú dokopy a uvažujú: Keď to takto pôjde ďalej, všetci skrachujeme ako Ďuro. Darmo, musíme si od bankára požičať ďalšie peniaze. Príde delegácia z obce s prosbou k bankárovi. On im však povie: a čo, vyzerám, že som spadol na hlavu? Moja matka nemala sprostých synov. Ešte ste mi nesplatili jednu pôžičku a už chcete ďalšiu? Pozrite sa, ja k vám budem férový. Keď mi splatíte, čo mi dlhujete, ja vám tu pred svedkami dávam čestný sľub, že vám poskytnem ďalšiu pôžičku, ale dovtedy, moji milí, nedám nič. Ja tu mám bankový biznis a nie dobročinnú organizáciu na podporu bitkárov, lakomcov a bezočivých lenivcov. Počul som, čo sa deje vo vašej obci zo stanice Slobodná Európa, aj som čítal v New York Times.
Príde koniec ROKU 4 a bankár si odnáša z ekonomiky obce ďalších 153 korún. V obci ostáva 296 korún (úbytok je 70,4 % od ROKU 1).
ROK 5: Amortizácia a úrok vyberá z hospodárstva obce 144 korún, ponechávajúc 152 korún. (Pokles obeživa o 84,8 % od roku 1.)
ROK 6: Bankár žiada na dlhovú službu 135 korún. V ekonomike obce je však len 152 korún. Po zaplatení ostáva 17 korún.
ROK 7: V obci teda ostalo iba 17 korún. Bankár dá celú obec do konkurzu - z vlastníkov sa stanú podnájomníci, zo zamestnávateľov zamestnanci. Bankár všetko riadi a kontroluje vo svoj prospech.
Toto je model kasínového efektu úrokového finančníctva v ekonomike danej obce. Môžeme namietať, že v ozajstnom svete to takto jednoducho nefunguje. Poďme teda k príkladu z ozajstného sveta.
PRÍKLAD Z OZAJSTNÉHO SVĚTA
Náš murár Ďuro si kúpil auto. Keďže sa bojí, aby mu ho neukradli a nezničili, rozhodne sa postaviť si garáž. Peniaze na kúpu pozemku by ešte mal, ale na stavanie mu neostal ani halier. Hoci je murár a murovať si bude sám, bude potrebovať peniaze na materiál, zaplatiť elektrikára, tesára, pokrývača, nehovoriac o architektovi, poplatkoch za povolenie, atď. Ďuro príde do banky a požiada o pôžičku 50.000 Sk. Bankár povie nášmu Ďurovi: dnes sa účtuje 20 až 30 % úrok. Keďže ja som tvoj kamarát a ako bývalý stranícky funkcionár cítim s robotníckou triedou, vybavím ti pôžičku na 18 % úrok s 5-ročnou splatnosťou. Budeš platiť mesačne 1.269,80 Sk (bankári používajú konštantné sumy, v ktorých sa mení len pomer úroku a amortizácie). Ďuro na to: keď budem toľko platiť mesačne, neostane mi na živobytie. Aj keď som vďačný, že mi účtuješ iba 18 % úroku, ale keby som mal toľko platiť mesačne, to by som sa do tej garáže musel aj presťahovať. Na to bankár - volajme ho Emo Šmógnerka - sa zamyslí a povie Ďurovi: vieš, čo pre teba urobím? Roztiahnem dobu splatnosti na 20 rokov. Takto sa mesačné splátky znížia na 771,6 Sk a to už budeš môcť platiť. Veď keby si mal platiť nájomné za garáž, isto by si platil 500-600 Sk mesačne, ba aj viac. Takto síce budeš platiť 771,66 Sk mesačne, ale tá garáž bude tvoja! Ďuro zajasá: Pani Šmógnerka, vy ste ozajstný finančný génius. Teraz sa už nečudujem, že v bývalom ÚV KSS vám dali titul odborník a majster - umelec a zlepšovateľ!
Spíše sa zmluva o pôžičke, v nej sa požičiavajúci (náš Ďuro) zaväzuje splácať pôžičku 50 tisíc Sk a úrok 18 % počas obdobia 20 rokov. Požičiavajúci sa zaväzuje platiť sumu 771,66 Sk mesačne (celkový súčet splátok za 20 rokov činí 185 tisíc 198 Sk aj 40 halierov). Ďalej požičiavajúci sa zaväzuje dať vlastníctvo garáže bankárovi, ak nebude plniť mesačné splátky tak, ako sa zaviazal. Po patričných notárskych právnych úkonoch dá bankár Ďurovi 50 tisíc Sk. Ďuro potom tieto peniaze minie na tehly, vápno, cement, armatúry, bránu a okno. Zaplatí elektrikára, pokrývača, tesára a inštalatéra. Takto sa dostane "nových" 50 tisíc do obehu slovenskej ekonomiky.
OSUDNÁ CHYBA
TU JE OSUDNÁ CHYBA ÚROKOVÉHO FINANČNÉHO SYSTÉMU:
PENIAZE, KTORÉ SA cez pôžičku DOSTALI DO OBEHU, SÚ OBSIAHNUTÉ V ČIASTKE 50 TISÍC SLOVENSKÝCH KORÚN. PENIAZE, KTORÝMI BUDE TREBA PLATIŤ ÚROKY, VŠAK DO EKONOMIKY DANÉ NEBOLI, A PRETO ZATIAĽ NEEXISTUJÚ. AVŠAK POŽIČIAVAJÚCI ICH MUSÍ ZAPLATIŤ, TEDA VYBRAŤ Z OBEHU - V TOMTO PRÍPADE 185.198,40 Sk. TO JE O 135.198,40 Sk VIAC, AKO DAL DO OBEHU, KEĎ SI POŽIČAL 50.000 Sk...
KAŽDÁ PôŽIČKA OPERUJE TÝM ISTÝM SPôSOBOM: každý požičiavajúci pridá požičanú čiastku do celkového súčtu obeživa, ale úrokovými platbami potom spätne vyberie z obehu omnoho väčšiu sumu. Takto vzniká nedostatok peňazí v obehu. PRETO NEEXISTUJE SPôSOB, AKO BY VŠETCI DLŽNÍCI MOHLI SPLATIŤ SVOJE DLHY!!! Keď splácajú úroky, peniaze z obehu miznú. Jediné čo im ostáva, je snažiť sa vyrábať tovar (a tak vyrábať ďalšie peniaze) a zápasiť jeden proti druhému. Pritom si požičiavajú stále viac a viac, a tak sa stávajú úplne závislí od vôle, rozmaru, vrtochu, predstavy a záľuby bankárov a finančníkov. Títo bankári a finančníci vo svojom živote nevyprodukujú žiadnu hodnotu. No aj tak pomaly a postupne, s matematickou určitosťou kasínového operátora získavajú pod svoju kontrolu pôdu, budovy, zariadenia, terajšie i budúce zárobky celej populácie! Ak si niekto myslí, že unikne týmto upírom tak, že si nevezme pôžičku - je na omyle! Tento úžernícky systém núti všetkých producentov hodnôt byť zadĺžený bankárom (úžera je pridaná v cene produktu). Takto dokážu títo beštiálni upíri vyciciavať krv aj z tých, ktorí ich obchádzajú na stovky kilometrov. V kasíne nás predsa nikto nenúti hrať, môžeme odísť kedy chceme! Ale v ozajstnom živote sme nútení hrať ich hru a nikto z nás odísť nemôže, iba ak umrie. Aby nám mohli cicať krv až do smrti - už SDĽ prostredníctvom B. Schmognerovej avizovala zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov. Pri priemernom veku našej mužskej populácie 65 rokov je jasné, čo majú na nás prichystané: zdierať nás až do smrti. A do penzie, na odpočinok môžeme ísť - ako dobrí kresťania - po smrti...
SLÁVNY “ARGUMENT”
Slávny argument je známy na celom svete, je hlásaný nielen úrokovým finančníctvom, ale dokonca je opakovaný aj ináč pomerne inteligentnými ľuďmi. Znie: bankári, finanční špekulanti a manipulanti svojou aktivitou umožňujú kolobeh peňazí, a tým fungovanie ekonomiky.
Akoby bez bratia úrokov, bez špekulovania a manipulovania s financiami vo svoj prospech došlo k zrúteniu ekonomík, nastala by svetová katastrofa a doba temna. Takže vlastne máme byť radi, že máme možnosť platiť 10-20-30 % úroky.
Presne takýto argument môže na svoju obhajobu použiť každý iný podvodník, zlodej a bandita! Veď na čo iné taký bandita použije výsledok svojej aktivity? Práve preto mnohých darebákov chytia, lebo svoj lup dajú vel'mi rýchlo nazad do ekonomiky: zrazu si postavia nový dom, kúpia si nový nábytok, nové auto, nový bazén. Chodia do drahých reštaurácií, dajú si šiť nové obleky a nové šaty, investujú do akcií, kúpia si sporiteľné certifikáty atď, ... atď. Zrazu l'udia okolo nich sa začínajú pýtať: Kto je ten človek? Odkial' prišiel? Čo robí? Odkiaľ má toľko peňazí? Jedno sa spojí s druhým a netrvá dlho, keď dotyčného odhalia ako banditu, ktorý olúpil vel'a ľudí živiacich sa poctivou prácou. Keď nastane deň súdu, bandita sa bude obhajovať, že on nie je lúpežník, ale len obyčajný ekonomický aktivista. On si predsa z ulúpených peňazí nenechal ani halier vo vlastnom vrecku, ale ich vrátil nazad do ekonomiky. Koľko dobra tým urobil, o koľko rodín sa postaral! Koľko detí malo čo jesť a kol'kým dal zamestnanie - architektom, murárom, klampiarom, tesárom, stolárom, inžinierom, pomocným robotníkom, automechanikom, krajčírom. Vlastne jemu patrí vďaka, a nie kriminál! Ujde tento lúpežník s takýmto argumentom pred trestom? Absolútne nie! Totiž podstatou zlodejstva, lúpeže, podvodníctva a banditstva je neoprávnené odobratie peňazí ich oprávneným vlastníkom a ich nasledovné neoprávnené použitie vo svoj prospech. Koľko dobra pritom urobili s týmito ulúpenými peniazmi vôbec nie je podstatné, pretože podstata aktivity bankárov, finančných špekulantov a manipulantov je teda presne taká istá ako podstata aktivity podvodníkov, zlodejov a banditov:
ZÍSKANIE KONTROLY NAD PENIAZMI, O KTORÝCH ZAROBOK SA NEPRIČINILI.
ZLODEJI VO FRAKOCH
Rozdiel je len v tom, že jeden darebák (bankár) používa na olúpenie čestných ľudí kasínový efekt a druhý darebák (bandita, zlodej, podvodník) používa na olúpenie svojich obetí hrozbu, násilie, využíva ich nepozornosť a naivnú dôverčivosť. Následky násilia, nepozornosti a dôverčivosti sú badatel'né ihneď, alebo krátko po čine. U obetí vyvolávajú hnev. Preto veľakrát, keď sú banditi, zlodeji a podvodníci prichytení pri čine, dobijú ich na smrť ináč mierumilovní a láskaví ľudia, ktorí možno vo svojom živote ešte nikdy nikomu neskrivili ani vlas na hlave. Následky kasínového efektu sa však nedostavia ihneď, ani po krátkom čase. Keď sa napokon dostavia, ich príčiny sú také nejasné a obec je už taká vysilená a zmätená, že ani nevie odkiaľ fúka vietor a koľko je hodín. Následky sa dostavujú v rôznych časových intervaloch. U niekoho sa ani nedostavia, ale presne ako pri rulete, hracích automatoch či lotérii sa finančná situácia niektorých jednotlivcov ešte vylepší. Týchto pár náhodných šťastlivcov potom zlodeji vo frakoch všade ukazujú a oslavujú nie ako príklad zákonitej náhody, ale ako výsledok úrokového bankovníctva v kombinácii s tvrdou húževnatou prácou. Pravda, tak ako v lotérii, ani tam nikdy neukážu masy prehrávajúcich. Títo tiež po celý život tvrdo a húževnato pracovali a tvorili materiálne hodnoty, no ich finančná situácia sa vôbec nevylepšila. Po smrti, keď ležia v truhle, jediným dôkazom ich tvrdej a húževnatej práce sú ich dve mozoľnaté, zrobené a drsné ruky! Nič iné, žiadne bohatstvo po nich neostáva. Nekonečné milióny takýchto ľudí nám masoví manipulátori neukážu nikdy! Usmiatu tvár výhercu ukážu vždy, ale celoplošný záber multimiliónových más, pozbavených svojich peňazí neukážu NIKDY!
Takto, vytvorením falošnej predstavy v mysliach miliónových más ujdú strašnému trestu! Čo vari chceme marxizmus? Absolútne nie! Vlastnenie výrobných prostriedkov a obohatenie sa vlastnou produktívnou prácou je jedna vec. Aby však niekto držal v neustálom poddanstve kasínovým efektom milióny a milióny čestných, pracovitých, nič netušiacich a dôverčivých ľudí, to je predsa niečo celkom iné!
0 135.198,40 SK VIAC. A ZA ČO?
Videli sme to na ozajstnom príklade nášho Ďura, ktorý si chcel postaviť garáž, a preto si požičal 50 tisíc. Za to je nútený dať bankároví o 135.198,40 Sk viac, ako mu bankár požičal. A za čo vlastne? Ved' administratívne a režijné náklady na prípravu takejto pôžičky môžu byť 1.000-2.000 korún dokopy aj s atramentom, papierom, obálkami a známkami! Prečo ale je náš Ďuro nútený zaplatiť nie o 1.000-2.000 korún viac, ale až o 135.198,40 Sk?
Aby dostali do svojich rúk o 135.198,40 viac, ako Ďurovi požičali, a tak zbohatli? Keby len to! To nie je koniec. Tento zisk, ak si ho bankár nestrčí do vlastného vrecka ako dividendu, môže premietnuť do rezervy. Na túto (ak zákon požaduje 10 % rezervu) je potom legálne autorizovaný získať pod svoju kontrolu od verejnosti ďalšie vklady do výšky 1 milión 351 tisíc 984,00 korún. Ak túto sumu zas požičia iným za rovnakých podmienok ako Ďurovi, výsledný zisk už bude 3 milióny 655 tisíc 624 korún a 13 halierov. No a keď to zasa premietne do rezervy (pri spomínanej 10 % požiadavke), tak bude autorizovaný zákonom vycucnúť od verejnosti a prevziať do vlastnej kontroly už 36 miliónov 556 tisíc 241 korún a 30 halierov. A tak d'alej... a tak d'alej, AD INFINITUM. To všetko za cenu jedného pera, papiera a mizernej 50-tisíc korunovej pôžičky na garáž (pritom vieme, že banky neurobia len jednu 50-tisícovú pôžičku). Teda takto to funguje! Môže sa ešte niekto čudovať, ako mohla vzniknúť za posledných 100-150 rokov skupina l'udí, ktorí majú pod svojou kontrolou finančné zdroje, tejto planéty?! lch Herodesa! Dobre, ale nenadávajme a nebuďme konfrontační. Aj bankári sú l'udia a aj medzi nimi sa nájdu chudáci, veď aj bankári krachujú...
AJ BANKÁRI KRACHUJÚ
Ano, krachujú, a ešte ako! Aby sme rozumeli celému podvodu, banky ako ich poznáme dnes, začali vznikať len v minulom storočí. Nikdy v histórii ľudstva čosi také nejestvovalo. Hoci požičiavanie peňazí na úrok, tak ako prostitúcia, je známe od začiatku histórie. Už v 14. a 15. storočí začali vznikať banky. Boli to skôr združenia kde jednotlivými vkladateľmi, majiteľmi a požičiavajúcimi boli tie isté osoby. Podobne ako za posledných 2700 rokov zaznamenanej histórie, začínajúc antickým Gréckom. Boli to banky vytvorené spoločenstvom alebo štátom za účelom nahromadenia financií na obranu. Alebo, aby zjednodušili a urýchlili obchod. V modernej histórii prvá takáto banka bola založená v Benátkach v roku 1587, Banco Della Piazza Di Rialto. Prijímala vklady v minciach, premiestňovala peniaze z konta na konto, platila potvrdenky o výmene tovarov, účtovala, ale nerobila úrokové pôžičky a ani neplatila úroky na vklady. Služby boli zadarmo a réžiu platil štát. Podobné banky boli založené v Amsterdame v roku 1609 a v Hamburgu v roku 1619. Požičiavať peniaze za úžeru (úrok) a byť zadĺžený za úžeru (úrok) sa odjakživa považovalo za zlo, ak nie hriech. Užerníctvo, ako aj prostitúcia, boli v rukách pokútnych charakterov. Byť zákazníkom v bordeloch bolo spoločensky neprijateľné, takisto byť zákazníkom úžerníka bolo spoločensky zavrhované. Keď sa prostitúcia cyklicky z času na čas tak rozrástla, že začala ohrozovať dobré nažívanie v rodinách, prišla náprava. Manželky, deti, švagrovia, švagriné, svokrovia, svokry a ostatný ľudia vytvorili aj niekol'kotisícové davy a vykonali pogrom na bordely aj prostitútky. Veľakrát ubili na smrť tie, ktoré nestačili újsť. Tak isto, keď sa v obci alebo v meste rozmohlo úžerníctvo (požičiavanie peňazí na úrok) a následný kasínový efekt dohnal veľa rodín do zúfalstva, netrvalo dlho, kým sa zišiel niekol'kotisícový dav a zaútočil na úžerníkov. Tých, ktorých nepozabíjali, vyhnali do druhej krajiny.
Takže cyklicky, z času na čas, aj úžerníci prišli o svoje peniaze, ak nie o svoje životy. Keď sa im podarilo újsť s holým životom do druhej krajiny, tam potom sedeli, špekulovali a premýšľali: čo budeme robiť? Čestná, produktívna práca nám smrdí, peniaze na požičiavanie už nemáme. Teraz sme však v novej krajine, tu nás ešte nepoznajú. Je tu dosť ľudí, ktorí zbohatli čestnou prácou, ale prísť v noci a orabovať ich sa bojíme. Teraz by sme možno ani s holým zadkom neušli. Ako ale tie peniaze od nich dostať? Musíme niečo vymyslieť, ináč pokapeme od hladu! Radili sa, radili a sedeli okolo ako muchy na hnoji. Ojoj, ako by sme sa zasa radi živili úžerou, nič nerobili, len peniaze druhých si do vrecka dávali... Až jedného dňa na to prišli. Pôjdeme k bohatým ľuďom a povieme im, nech nám oni požičajú svoje peniaze a my im za to dáme úžeru. Určite nám s radosťou požičajú za úžeru tak, ako aj my sme s radosťou požičiavali druhým. Určite aj im sa bude páčiť bezprácny zisk! Lenže my potom tie peniaze vezmeme a budeme požičiavať druhým za ešte väčšiu úžeru ako my platíme. Rozdiel medzi tým, čo budeme platiť my a účtovať druhým, bude náš zisk. Ha, ha, háá! A v prípade pogromu my už nestratíme svoje vlastné peniaze. Ha, ha, háá! Ešte si ich zavoláme na pomoc, aby nám naše mizerné životy zachránili, veď my chránime ich peniaze a ich záujmy. To je ono, to je ono! A tak sa zrodila tá forma bankovníctva, ako ju poznáme dnes.
ÚŽERNÍCl VEDIA, AKO NA TO
Pravdaže, bankové sprenevery sa začali množiť ako huby po daždi. Užerníci veľmi rýchlo zistili, že stačilo vylákať vklady od dôverčivých l'udí so sľubom veľkého úroku, potom jednoducho zmiznúť a do konca života nič nerobiť. A čo vtedajšie zákonodarstvo, ktoré bolo v rukách zdegenerovanej šl'achty? Tá nerozmýšľala (ako v antických časoch), ako úžeru zakázať. Naopak, treba dosiahnuť, aby ďalej fungovala, ale tak, aby s ich vkladmi i s úžerou niekto nezmizol. Tak sa spustila do chodu mašina legislatívy, ktorá sa nezastavila doteraz. Na celom svete boli prijaté všelijaké zákony, zákonné opatrenia, či vládne bankové opatrenia, vznikli rôzne komisie... Ale do dnešného dňa je to všetko nanič. Aký má význam zákon, ktorý vyžaduje základný kapitál alebo rezervu? Dotyčný bankár ujde (pri 10 % rezerve) nie s 300, ale iba s 270 miliónmi. Ako príklad môžeme uviesť Banku Bohemia v Čechách. Vyžadovanie základného kapitálu je pre bankových podvodníkov iba zlým žartom a poistenie vkladov (v USA) ešte horším. Ľudia si musia uvedomiť, že BANKOVNÍCTVO, AKO AJ ARMÁDA A VLÁDA NEMôŽU BYŤ V RUKÁCH SÚKROMNÝCH OSôB A FIRIEM!
V USA, pri obrovskom savings and loan fiasku, tisíce bánk a sporiteľných inštitúcií došlo ku krachu cez podvody, švindle a "zlý manažment". Poisťovací fond bol úplne vyrabovaný a daňoví poplatníci boli bez ohľadu na "právne a štátne záruky a zábezpeky" orabovaní do výšky 800 až 900 miliárd dolárov. To ešte nehovoríme o komerčnej banke Continental Illinois a krachovej lavíne ďalších. Len v prvom štvrťroku roka 1994 skrachovalo v USA päť komerčných bánk a niekoľko stoviek menších sporiteľní. Počet bánk v USA sa udržiava okolo 39 tisíc a ročne ich krachne niekedy až niekol'kotisíc. To znamená, že niekto stále zakladá nové a tak udržiava kolotoč. Preto bankárom, finančným manipulantom a špekulantom tak veľmi záleží na globalizácii bankovníctva. Keď v jednej krajine urobia podvod, švindeľ či chytráctvo, zoberú peniaze a prejdú do druhej. Zložia zákonom vyžadovaný kapitál, kancelárie si obložia mramorom, kúpia drahý nábytok a vybavenie, urobia patričný dojem a vcucnú vklady. Nejaký čas "melú" a robia machinácie. Keď vklady mnohonásobne presiahnu ich základný kapitál, jednoducho sa vyparia aj s peniazmi (ako v prípade Banky Bohemia). Alebo to urobia ešte rafinovanejšie, vklady si rozoberú cez kumpánov v rámci pôžičiek a úverov. Tieto pôžičky a úvery sa potom stanú nedobytnými, banka následne krachne a ide do konkurzu. V tomto prípade bankári neutekajú za hranice, ale pekne sedia a vysvetľujú. Je nám l'úto, ale viete, zlá ekonomická situácia... A ide sa ďalej! Videl už niekto niekedy niekde na tejto planéte skrachovaného bankára o žobráckej palici?!
V SÚKROMNÝCH BANKÁCH, AK VYKAZUJÚ ZISK, TENTO IDE DO VRECÁK HŔSTKY ĽUDÍ. AK PRÍDE KU STRATE, ODNESÚ SI TO VKLADATELIA A ŠTÁT...
V USA Attorney General - generálny prokurátor vyhlásil, že keby mali trestne stíhať v plnom rozsahu zákona len bankové podvody a švindle narobené v saving and loan fiasku v rokoch 1979 až 1987 - museli by zamestnať všetkých prokurátorov. Keby sa ničím iným nezaoberali, trvalo by im to 200 rokov. Z tohto si môžeme predstaviť gigantickú masívnosť podvodného bankovníctva v USA. Na zachovanie si tváre a vytvorenie zdania zákonnosti generálny prokurátor USA sa rozhodol stíhať v plnom rozsahu len naozaj flagrantné a bezočivé bankové podvody, švindle, rozkrádania a zneužitia postavenia. Napríklad Charlesa Keatinga z Kalifornskej saving and loan, ktorý doslova prešustroval 3,4 miliardy dolárov, nie milióny - miliardy!
Z GALÉRIE PODVODNÍKOV
Spomeniem len najväčších spomedzi týchto podvodníkov - Jacobo Finkelstein - argentínsky financier, miliardoví akcioví špekulanti Michael Milken, Ivan Boesky - atď. Miesto toho aby boli obesení, alebo aspoň dostali doživotie, odsedeli si zopár mesiacov a žijú si ďalej akoby nič. A s ostatnými, ktorí majú na rováši len 100-200 miliónov dolárov, prokurátori robia dohody. A to také, že obžalobu znížia na nižší paragraf a oni priznajú vinu. Tak sa vyhnú súdnemu procesu. Vyfasujú síce 4-5 rokov, ale s dobrým chovaním a ako nenásilných kriminálnikov ich pustia von za 5 mesiacov. Akurát, že majú zakázané na určitý čas pracovať v bankovníctve. Takto sa potom generálny prokurátor USA môže chváliť, ako sú v našom právnom štáte stíhaní bankoví podvodníci. Podvodník je zas rád, že je za krátky čas opäť na slobode a môže si užívať, čo si poschovával. A TU JE TAJOMSTVO NIE VLÁDOU ZAPRÍČINENEJ INFLÁCIE. Takto sa dostávajú do obehu mnohomiliardové, ničím nekryté sumy peňazí. Je teda absolútne chrapúnska, trestuhodná bezočivosť, ak niekto odmietne zvýšiť plat robotníkovi, ktorý dennodenne produkuje ozajstné hodnoty a ledva má na živobytie s odôvodnením, že zvýšenie platu robotníkovi by bolo "inflačné". Pozrime sa na požičovné portfólia (loan portfólio) českých a slovenských bánk, koľko majú (non-performing loan) nedobytných pôžičiek. Pritom všetci vieme, ako sa dávali pôžičky od roku 1989. Chceš 10-20-30 alebo viac miliónov? Dones 100-200-300 tisíc do môjho vrecka a máš to! Ako a či to bude nazad splatené, to nás už nezaujíma! A TAK DNES NEMÁME PENIAZE! Sme schopní vyrábať všetko na stavbu domov a predsa nemáme kde bývať a nemôžeme stavať - lebo "nemáme peniaze". Kravy máme, mlieko vyprodukujú, ale naše deti mlieko v školách nedostanú. Prečo? "Nemáme peniaze"...