Jdi na obsah Jdi na menu
 


časť 2

19. 12. 2011

KRÁTKA HISTÓRIA MEDZINÁRODNÉHO MENOVÉHO FONDU

Keď v júni 1944 už bolo jasné, že invázia spojencov do Európy nebude odrazená a nemecké vojská ustupujú na všetkých frontoch, zvolávajú spojenci konferenciu do Bretton Woods v americkom štáte New Hampshire. Zišlo sa tam zástupníctvo financiérov zo 44 štátov sveta. Medzi prvým a 22. júlom bolo dohodnuté založenie M.M.F. a Svetovej banky. Činnosť M.M.F. začala 27. decembra 1945. Základným motívom konferencie bol fakt, že celá Európa a Japonsko boli rozbombardované a Amerika absolútne nedotknutá a jej ekonomika absolútne bez konkurencie. Newyorskí bankári si boli vedomí, že na vyťaženie zo svojej výhodnej pozície potrebujú nejaké médium, cez ktoré sa bude prelievať bohatstvo tejto planéty do ich vrecák. Ale čo? Japonské jeny z rozbombardovaného Japonska? Alebo marky z rozbombardovaného Nemecka? Preto ihneď navrhli, aby sa obchodovalo v US dolároch. Keď proti tomu boli námietky, “prečo by mala byť jedna papierová mena viac ako druhá” (zlaté krytie dolára bolo zrušené v tridsiatych rokoch). Američania so sebavedomím opitého námorníka ( s obrovským obchodným prebytkom za pár rokov vojny a mysliac, že to takto pôjde ďalších 500 rokov) grandsky obnovili krytie - vymeniteľnosť dolára za zlato v pomere 1 unca zlata za 35 dolárov. Hneď po vojne sa začalo obchodovať v dolároch. USA veľmi ochotne predali každému, čo len chcel, ale najskôr žiadali, aby si tieto štáty vytvorili devízové rezervy pôžičkami od M.M.F. Na tieto pôžičky bolo treba nielen platiť úroky, ale podmienkou pre udelenie takejto pôžičky bolo, aby si zvrchovaný štát nechal nadiktovať od M.M.F. hodnotu svojej meny voči doláru. V domnení, že nasadili kasínový efekt do ekonomík Európy, stanú sa pánmi sveta na večné časy. Oni budú predávať do Európy a Japonska a Európa a Japonsko sa im budú zadlžovať viac a viac, až za 20 - 30 rokov každý Európan a Japonec bude dolárovo zadĺžený M.M.F. aj za svoju košeľu a gate. Prvých niekoľko rokov po vojne tomu všetko aj nasvedčovalo. Hoci marxistické krajiny tento systém odmietli, bankári si nerobili starosti. Dobre vedeli, že marxizmus potláča individuálnu tvorivosť, a tak komunistické kajiny budú vždy zaostávať.

S ČÍM NERÁTALI

Lenže stalo sa niečo, s čím nerátali. Po vojne bolo Nemecko totálne vydrancované. Nielenže na rozkaz Eisenhowera bolo zavraždených 2 milióny nemeckých vojnových zajatcov (k čomu sa otvorene priznal v liste svojej manželke), ale z Nemecka poodvážali Američania, Briti, Francúzi a Rusi všetky strojné zariadenia, ktoré neboli zničené. Američania tiež ukoristili celú nemeckú patentovú dokumentáciu. Na ich milé prekvapenie, iba z tohto mali taký obrovský hospodársky prínos, ktorý im vyrovnal všetky náklady na vedenie 2. svetovej vojny. Všetci vypasení bankári v Londýne, Paríži a New Yorku sa otvorene tešili a pripíjali si na začiatok nadchádzajúcej doby kamennej v Nemecku pre ďalších 500 - 1000 rokov. Lenže základy, ktoré vštepil Karol Veľký (syn Pipina Krátkeho) do nemeckého národa, nezničili. Všetky strojné zariadenia boli odvezené, ale tým bolo vlastne Nemecko očistené od starých, opotrebovaných či zničených a často primitívne improvizovaných strojov a zariadení. Na ich meista prišli novučičké stroje a zariadenia často vyrobené v USA podľa ulúpených nemeckých patentov a pod dozorom nemeckých inžinierov. Londýnskym a newyorským bankárom to nevadilo. Mysleli si, že majú pred Nemeckom 500 rokov náskok a výrobou im budú Nemci splácať svoje večné dlhy. Lenže: Nemci možno bývali istý čas v jaskyniach a varili si na ohniskách, ale do práce chodili a pracovali na najnovších a najlepších strojoch a zariadeniach. Kým v Anglicku, Francúzsku a Rusku zliepali dokopy nemecký šrot, častokrát objednávajúc si náhradné diely a zamestnávajúc technikov a inžinierov z Nemecka. Tak sa z Nemecka stal špičkový svetový výrobca a vývozca bezkonkurenčnej kvality. A to za niekoľko rokov po skončení vojny. Obrovské obchodné prebytky potom umožnili Nemecku rýchlo zlikvidovať svoje zahraničné dlhy. Podobne to bolo aj s Japonskom.

Z OBETÍ PODVODU - SPRISAHANCI PODVODU

Po vojne najväčší prílev bohatstva zaznamenali v USA. Lenže s prosperitou prišla aj "konzumná spoločnosť". Sú to l'udia, ktorí vidia zmysel života nie v produkovaní a tvorení, ale v požieraní, hltaní a spotrebovaní všetkého, na čo siahnu. Kvalita Američana sa už neoceňovala podľa dispozície dobra v charaktere, ale podľa toho, čo a koľko mal a vlastnil.

Tí Američania, ktorým bola česť, pracovitosť a šetrnosť zmyslom života, začali byť zosmiešňovaní a degradovaní. Ten, kto najviac zožral, nakúpil, prehltal a zarobil (či čestne alebo nie, to bolo jedno) sa stal ideálom spoločnosti. Manažéri a podnikatelia v USA prestali myslieť na prosperitu. Prestali myslieť perspektívne, čo bude o desať - dvadsať rokov. Mysleli iba na budúci štvrťrok.

Tak USA začali strácať schopnosť konkurencie v odvetví za odvetvím, stávajúc sa viac a viac závislé na dovoze. Čím viac sa dovážalo do USA, tým viac dolárov odchádzalo do zahraničia. Zahraniční obchodní partneri svoje dolárové prebytky vymieňali za zlato. Potom už netrvalo dlho, kým si aj ten najväčší americký imbecil musel uvedomiť, že ak sa niečo neurobí, v USA neostane ani kúsok zlata na jeden zub. Tak začal nátlak, aby dolárové prebytky západný blok nevymieňal za zlato, ale za americké vládne dlhopisy. Tieto dlhopisy síce platili úroky, neboli však vymeniteľné za zlato - ale iba za doláre. Francúzsky prezident De Gaule prehliadol celý trik, odmietol to a verejne túto schému kritizoval.

Vedel, že v tridsiatych rokoch Američania zrušili vymeniteľnosť dolára za zlato. Pýtal sa - čo ak Američania zasa zrušia zlatý štandard? Potom tie ich vládne obligácie vyplatia tak, že jednoducho natlačia ničím nekryté doláre?! S Nemcami a Japoncami to bolo čosi iné, lebo strašiak v podobe sovietskeho zväzu bol ešte skutočný. Nátlak na nich bol jednoduchý (Nemci a Japonci nemali vlastnú obranyschopnú armádu). Ak nebudete s vašími dolárovými prebytkami kupovať naše dlhopisy a dolár skolabuje, my sa budeme musieť stiahnuť a nechať vás napospas komunistom. Na tento argument sa im však De Gaule vykašľal. Vystúpil z NATO s tým, že Francúzsko sa radšej bude brániť samo, než by malo byť "pajácom", ktorý si nechá vymeniť svoje bohatstvo za kúsky papiera garantované konzumnou spoločnosťou. "Našu, francúzsku záhradu nedám do opatery americkému capovi!" - povedal De Gaule a naďalej žiadal za dolárové prebytky zlato. Chvíľu sa ešte zlatý štandard držal, ale vietnamská vojna bola veľmi drahá. Z nej neprišli do USA žiadne strojné zariadenia alebo patentová dokumentácia, ale len debny s pozostatkami amerických vojakov. Doma sa búrili černosi a žiadali väčší kus amerického koláča.

Prišiel rok 1974 a stalo sa to, čo (vtedy už nebohý De Gaule očakával: Shit hit the fan - lajno narazilo do ventilátora) - zlaté rezervy USA na dne! USA zrušili vymeniteľnosť dolára za zlato. Nemci a Japonci nabalení obrovským množstvom amerických vládnych obligácií zasadli totálne zdesení s americkými bankármi. Vážení, ak nechcete, aby sa doláre vo vašich rukách premenili na lajno, musíte s nami hrať tak, aby sa cena dolára nezrútila. Ak sa to stane, nielenže prídete o biliónové hodnoty uložené v dolároch, ešte aj Rusi vás dostanú (nezabudnime, že sa píše rok 1974). A tak sa z obetí podvodu stali sprisahanci podvodu.

Nešlo len o Nemcov a Japoncov, ale tiež o Angličanov, Holanďanov, Švajčiarov, Arabov, Židov - každého, kto bol nabalený americkými vládnymi obligáciami.

KEĎ BOL DOLÁR ZLATÝ

Newyorskí bankári spočiatku, keď Amerika mala so svetom obchodný prebytok, chceli za svoj vývoz čestnú menu krytú zlatom. Teraz, keď sa karta obrátila a svet mal prebytok s Amerikou, už im chytrácky nezáležalo na zlatom krytí ich "čestnej meny" - dolára. Aj keď sa podarilo udržať hodnotu dolára tak, že boli skŕmené do rezerv zahraničných centrálnych bánk, podvodníci z M.M.F. vedeli, že to tak nepôjde donekonečna a príde čas, keď ešte väčšie lajno narazí do ešte väčšieho ventilátora. Vedeli, že ak nenájdu niečo, s čím by mohli vycucnúť svoje doláre nazad, čaká ich totálny kolaps. Ale ako? Vyrábať už pomaly poriadne nevieme nič, akurát len vojenský priemysel máme. Vari máme začať predávať zbrane a vyzbrojiť Nemecko i Japonsko? Len to nie! Japoncom a Nemcom zbrane do ruky nedáme. Počkať, už to máme! Začneme budovať drahý, predrahý zbrojný systém - akože na obranu proti Sovietskemu zväzu. Týmto vycucneme zo sveta bilióny dolárov s tým, že tento obranný systém bude určený na ochranu Západnej Európy, USA a Japonska. Tak sa zrodil projekt "Hviezdne vojny". V projekte plánovali vytvoriť okolo celej zemegule systém vesmírnych staníc a družíc. Tie by mali zachytiť a zničiť balistické rakety prípadne vypálené proti USA, Západnej Európe a Japonsku. Všetky západné krajiny sa mali podieľať na financovaní tohto projektu, ktorého náklady sa odhadovali na niekoľko biliónov dolárov. Tak, aby sa nielenže stiahli tony a tony bezcenného amerického papiera, ale ešte aby sa aj všetky zúčastnené krajiny dokonca zadĺžili americkým bankárom. Ako ďaleko sa to dostalo, vieme. Prišiel Gorbačov s perestrojkou a nevedel, čo ďalej. Jeho manželka chcela, aby v Rusku bolo dostať módne veci, tak ako na Západe. Toľko ho otravovala, až chudák Gorbačov za pár fľašiek Coca-Coly, voňaviek, líčidiel a ďalších čačiek podpísal kapituláciu. Projekt hviezdnych vojen padol.

NAJVäČŠÍ DLŽNÍK PLANÉTY

Ale čo teraz? USA sú ešte stále najväčším dlžníkom na tejto planéte. US doláre, ktoré kolujú vo svete, majú síce väčšiu hodnotu ako je váha zberného papiera, ale nie takú, akú im určuje M.M.F.! Keby sa dnes mali vrátiť všetky doláre, ktoré kolujú vo svete, nazad do USA, a tam by popredávali všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok, aj tak by zostali tony a tony ničím nekrytých bankoviek.

Keďže projekt "Hviezdne vojny" padol, vymysleli inú chytrácku schému: Dáme naše doláre na skŕmenie bývalým komunistickým krajinám a bude to! Musíme zabrániť výmennému obchodu a všetok svetový obchod musí ísť cez naše doláre. Budeme nútiť všetky postkomunistické štáty, aby si doláre dali do rezerv svojich centrálnych bánk. Aby náš dolár nebol odhalený ako bezcenný, ničím nekrytý kus papiera, budeme vyžadovať, aby si každý štát nechal od nás nadiktovaf, koľko je ich domáca mena hodna v pomere k doláru. Aby nezačali tušiť, že nám robia láskavosť - keď nám tie doláre skrmujú vo vlastnej ekonomike - zaúčtujeme im poriadne úroky, 10 a viac percent. Nielenže náš mizerný dolár získa hodnotu, ale ešte k tomu budeme inkasovať aj úroky. Takto, bez pohnutia prstom budeme mať výrobky aj tovar, ktorý potrebujeme na našom trhu!

PRIVATIZÁCIA, KONVERZIA, LIKVIDÁCIA

A cez privatizáciu získame ich najlepšie podniky, ropovody, plynovody, telekomunikácie, atď... To je ono, to je ono, nech žije Havel, nech žije Havel, hurá, hurá! A slovenský zbrojný priemysel? Ešteže to, aby Slováci získali potrebné prostriedky, a nám sa nechceli zadĺžiť! Pán Havel, podporovali sme vás dvadsať rokov ako dobrého služobníčka bankárov, teraz prišiel čas, aby ste sa nám odvďačili. Ihneď zlikvidujte slovenský zbrojný priemysel! A tak sa aj stalo. Ten beštiálny, pokrytecký ksicht nikto nezabudne, keď odôvodňoval "potrebu" likvidácie nášho zbrojného priemyslu.

Je však rok 1994. Česká republika je na šiestom mieste na svete vo výrobe a vývoze výrobkov vojenského zbrojného priemyslu! A Havel? Prečo nepodá rezignáciu ako potvrdenie jeho protivojenských, humánnych princípov? To nie! Len si sedí na Hrade, tichúčko ako lajno v tráve.

Čo ale spôsobuje takú zlovestnú devastáciu v ekonomikách, je nielen kasínový efekt nasadený cez úroky M.M.F. Zlovestný je fakt, že celá ekonomika toho-ktorého štátu sa preorientováva na zarábanie dolárovej meny z poza hraníc a na splácanie úrokov za hranice. Tak sa potom stane, že stavbári sú nezamestnaní, fabriky na stavebniny nemajú odbyt - veľa ľudí pritom nemá kde bývať. A to všetko preto, lebo stavanie a budovanie vo svojej vlasti, pre vlastný národ, neprodukuje žiadne doláre na splácanie úrokov za hranice! Ale to nie je všetko! Naše odvetvia, ktoré produkujú na vývoz za doláre, sú síce vpustené na dolárové trhy, ale s podmienkou, že na náš trh si vpustíme napríklad poľnohospodárske výrobky, stavebný materiál a množstvo iných vecí. Naše fabriky ich síce môžu vyrábať, ale prepúšťajú ľudí, lebo nemajú odbyt. Takto postupne a isto národ aj štát upadá do mizérie. Len hŕstka vládnych úradníkov, export-import operátorov, maklérov, bankárov, agentov a sprostredkovateľov si žije v blahobyte. Zostatok populácie, aj keď robí od rána do večera, živorí. A tu sme pri podstate banánových republík. Hŕstka finančných agentov si kúpi zopár politikov a tí potom odsúhlasia zákony, aké sa im len hodia. Potom skúpia banánové plantáže, určia cenu banánov a stanú sa absolútnymi pánmi danej krajiny. Pravdaže, vždy sa odvolávajúc, že to bolo s patričným demokratickým "súhlasom volených zástupcov ľudu": Takto je populácia na veky uväznená v banánovej demokracii. Ľudia tam lopotia od rána do večera, chodia bosí, hladní a otrhaní, bez vzdelania, lekárskej a sociálnej opatery. Zatiaľ malá hŕstka agentov, sprostredkovateľov, priekupníkov a politikov, či finančníkov, si užíva vo svojich vilách, na zahraničných dovolenkách a svoje deti posielajú do súkromných škôl.

MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND DNES ...

M.M.F. a západné štáty sa pustili do veľmi špinavého a úskočného manévrovania, ktorým sa chcú zbaviť bezcenných papierových dolárov. Ide im o to, aby sa postkomunistické štáty nechali vcucnúť do hry s dolárovými žetónmi. Prirodzene s pravidlami, ktoré sú určované, vymýšľané a podľa potreby aj menené prefíkanými a chytráckymi krupiérmi z M.M.F. Ako sme už spomenuli, západné krajiny sú naložené ničím nekrytými dolármi. Tieto doláre v súčasnosti plnia úlohu hracích žetónov. Presne ako v kasíne: v kasínach vás pustia k hracím stolom, ale najprv vám vymenia ozajstné peniaze za žetóny. Tak isto vás pustia na Západ obchodovať, ale najprv si musíte kúpiť ich žetóny. Ochotne vám ich aj požičajú, len sa musíte zaručiť niečím ozajstným a hodnotným.

Teraz už určite pochopíme CELÝ FÍGEĽ:

Niekoľko biliónový americký dlh držia najviac Nemci a Japonci. Teraz oni chcú za tieto papiere dostať ozajstné a hodnotné veci. Nemôžu však jednoducho prísť do USA a tam si za ne nakúpiť suroviny, tovary a iné hodnotné veci. Keby sa o to pokúsili, spustili by takú infláciu, ako vo Weimarskej republike po prvej svetovej vojne. S miliardovými bankovkami amerických dolárov naložených na taligách by sa chodilo na bežný nákup potravín. Čo by z toho mali Nemci, Japonci a ostatné západné krajiny, ktorých banky držia niekoľko biliónový americký dlh? Čo by mali z ich obligácií, ktoré dostali od Američanov za posledných 50 rokov za ich špičkové a bezkonkurenčné výrobky? Tak akurát polovičku masla a možno ešte kilo chleba - horor na to čo i len pomyslieť! A pritom západné krajiny, najviac Nemecko a Japonsko žijú s týmto tajným hororom od chvíle, keď zistili, že USA už došlo zlato, a preto nebudú môcť vymeniť doláre v pomere jedna unca zlata za 35 dolárov. Tento horor bol ale vyvážaný strachom zo Sovietskeho zväzu. Keďže Japonsko a Nemecko nemali a ani doteraz nemajú vybudovanú nezávislú obranu, museli prehltnúť všetko, čo im ich ozbrojený corgoň - ochranca naservíroval. Teraz, keď už neexistuje Sovietsky zväz, majú jediný cieľ: vyvrátiť všetko, čo im bolo servírované posledných 50 rokov. Zbaviť sa svojich stuchnutých dolárov, ale tak, aby za ne dostali niečo ozajstné a hodnotné a aby nespustili infláciu, v ktorej by boli dočista vymazaní.  Čo tieto dve spolu najsilnejšie ekonomiky sveta, Japonsko a Nemecko, začali robiť? Začali zámerne zostavovať multimiliardové deficitné štátne rozpočty. Tak začínajú odkrajovať pre seba viac a viac zo svetového ekonomického koláča. Robia väčšie a väčšie štátne deficity so zbožným želaním, či tajným cieľom, aby tieto ich štátne deficity dosiahli výšku amerických vládnych obligácií, ktoré sami vlastnia. Takýmto spôsobom dolár nezastihne katastrofický kolaps dovtedy, kým si oni nepozvážajú úrodu do svojej stodoly.

Ak sa im to podarí a oni sa zadĺžia svetu biliónovými sumani, ako sú im USA zadĺžené dnes, budú na čistom. Budú dýchať čistý vzduch a keď potom dolár padne - nevadí. Oni už budú mať pšenicu zo sveta vo svojej stodole a šunku vo vlastnej špajze.

KEĎ PRÍDE VYSNÍVANÝ ČAS

To bude ten vysnívaný čas, keď Japonci a Nemci budú opäť svojimi vlastnými pánmi a budú robiť, čo oni chcú. Co keď sa potom dolár zrúti? To im už bude jedno. Zrútia marku a jen a svet bude vyplatený papierom, na ktorom budú natlačené nielen doláre, ale aj nemecké marky a japonské jeny v biliardových denomináciach. Potom im už chytrácki newyorskí bankári nebudú nič viac diktovať. Dovtedy však hrajú a budú hrať túto hru s napätím a vzrušením hazardných hráčov. Dnes, keď sa rozprávate s newyorskými bankármi a medzinárodnými finančníkmi, otvorene vám priznajú, že celý západný finančný systém je jedna veľká "pyramid scheme", u nás známa ako hra "For you". Každý z nás túto hru isto pozná. Podstata tejto hry je, že jeden - prvý kto hru začne, si nájde zopár hlupákov, ktorí sa nechajú vcucnúť a pošlú mu peniaze za NIČ. On zarobí prvý, potom zarobia aj ďalší hlupáci v poradí, ak si nájdu takých istých hlupákov, ktorí zasa im pošlú peniaze za NIČ. Tak to ide až do času, keď sa hlupáci minú. Potom hra krachne. A to tak, že tí na konci síce pošlú peniaze predošlým za NIČ, ale im už nikto nepošle peniaze za NIČ.

A tu máme celý DOLÁROVÝ ŠVINDEĽ ako na dlani. Prvé boli USA, ktoré si našli hlupákov. Tí im dali ozajstné hodnoty za NlČ (za kúsky papierov -americké vládne obligácie). Teraz títo hlupáci hľádajú ďalších hlupákov, aby urobili to isté - dostali niečo ozajstné a hodnotné za NIČ (ich kúsky papierových dlhopisov). V tejto hre M.M.F., ktorú všetky postkomunistické štáty hrajú s dolárovými žetónmi, sú možné len dva výsledky a OBIDVA V NÁŠ NEPROSPECH!

Akokoľvek geniálne budeme s nimi hrať, na konci hry oni zaručene, s matematickou určitosťou získajú všetko naše, čo má ozajstnú hodnotu a my budeme mať od nich veľké NIČ.            

Prvý možný výsledok: Kasínový efekt sa ujme v našich ekonomikách. Budeme si musieť požičiavať, platiť úroky a krachovať a ešte viac si požičiavať, platiť ešte väčšie úroky a ešte viac krachovať a tak dookola. Až kým M.M.F. a bankári nebudú vlastniť všetko a  my nebudeme podnájomníkmi vo vlastnej zemi. Potom dolár určite nekrachne, lebo bude krytý prácou a celým majetkom postkomunistických krajín.

Druhý možný výsledok: Postavíme sa hospodársky na nohy ako Japonci a Nemci. Západ nám bude platiť v dolároch a vyrovnáme si celý zahraničný dlh. Potom postupne sa nám budú viac a viac zadlžovať. Keď nám už budú dlhovať aj svoje gate, jednoducho nechajú dolár padnúť a výsledok našej práce sa v momente premení na bezcenné lajno! Túto hru hrať nechceme a marxizmus tiež odmietame. Čo nám ostáva?

JE TRETIA CESTA MOŽNÁ?

Otázka by vlastne mala znieť: Ako to, že nevieme o tretej možnej ceste! A odkiaľ tu máme vo všetkých postkomunistických štátoch všelijakých odborníkov, umelcov a zlepšovateľov... á la Schmógnerová, Kňažko, Mikloško, Čarnogurský a iní? Tí nám budú tvrdiť na svoje životy, že tretia cesta nie je možná. Odkiaľ a ako sa takíto ľudia stali odborníkmi na nemožnosť tretej cesty? Veď nikto sa nepamätá, že by sa otázka tretej cesty niekedy, niekde seriózne rozoberala! Táto záhada sa nám vyjaví, keď zistíme, že títo l'udia boli vychovávaní v marxizme. lch myseľ bola vymývaná marxistickými predstavami, že ekonomika je buď kapitalistická, kde súkromníci vlastnia výrobné prostriedky, alebo komunistická, kde všetky výrobné prostriedky vlastní štát. Podľa tejto marxistickej teórie ekonomiky nič iné neexistuje! S takto vymytými mozgami, keď videli, že marxizmus krachol, sú presvedčení, že kapitalizmus (ako ho definoval Marx) musí byť tá pravá a jediná cesta. Vôbec si neuvedomujú, že používaním marxistickej definície hádžu do jedného vreca tých, čo vlastnia výrobné prostriedky a produkujú hodnoty spolu s tými naničhodníkmi, ktorí vo svojom živote nevyprodukujú absolútne nič. Len strávia svoje životy požičiavaním, manipulovaním a špekulovaním s peniazmi a okrádajú pomocou všelijakých švindľov a podvodov všetkých tých, čo produkujú ozajstné hodnoty, či už vlastnia výrobné prostriedky alebo nie. A to je podstata diagnózy marxistickej mysle. V normálnej ekonomike ten, kto produkuje ozajstné hodnoty, ak by ich prestal produkovať, nemohol by sa ďalej rozvíjať a prosperovať. V kasínovej ekonomike úrokového finančníctva práve tí, čo nič neprodukujú, sa najviac rozvíjajú a prosperujú na úkor a účet tých čo produkujú. Toto je správne rozlišovanie rozdielov medzi ekonomikami - a nie debilné rozlišovanie na základe toho, kto vlastní alebo nevlastní výrobné prostriedky.

Za posledných 100 až 150 rokov nás operátori a obsluhovači kasínovej ekonomiky tak ohlúpli, že ak dnes niekomu čo len spomenieme možnosť bezúrokového financovania ekonomiky, tak mu dych vyrazí a zalapá po vzduchu. Tu máme aj odhalené tajomstvo, prečo všetci finančníci, špekulanti a kadejakí šorošovci, vždy boli a sú do tohto momentu, tak dojemne starostliví o zabezpečenie "vzdelávania" budúcich genérácií. Prečo ich súkromné nadácie ročne vynaložia miliardy dolárov na toto ,,vzdelávanie". Áno, ide im o "vzdelávanie". A ešte aké! Pre týchto švindlérov a chytrákov je životne dôležité, aby keď človek ukončí "vzdelávanie", bol taký ohlúpnutý a mozog mal taký vymytý, aby si myslel, že financovanie na úrok je niečo normálne a ináč to ani nemôže fungovať. Preto sa Džordž Šoroš tak dojemne stará o "vzdelávanie" našich slovenských detí od veku 3 rokov! Ak sa šorošovcom nepodarí udržať v permanentnom ohlupovaní ďalšie a ďalšie generácie, to bude ich koniec. A vedia, že ten ich koniec nebude vôbec zamatový.

HISTORICKÉ KORENE TRETEJ CESTY

Za čias Homéra, ako aj stáročia pred ním, si Aténčania žili, prosperovali a rozvíjali sa v bezúrokovej ekonomike. Keď sused niečo potreboval, bolo mu požičané a on potom všetko vrátil. Tak kázala česť a dôstojnosť každého Aténčana. Absolútne nemysliteľné bolo žiadať od niekoho viac, ako mu bolo požičané. Ako a presne kedy sa v antických Aténach začalo požičiavanie peňazí na úrok, nevieme zistiť. Že však kasínový efekt začal devastovať aténsku spoločnosť, to vieme celkom isto. Jasne sa to javí z Drakonových zákonov, z roku 621 pred naším letopočtom. Zákonodarca Drakon nevedel alebo nechcel vedieť, že požičiavanie peňazí na úrok spôsobí v ekonomike kasínový efekt, následkom ktorého sa zákonito a s matematickou určitosťou  požičiavači peňazí zmocnia absolútne všetkého, čo aténsky ľud vytvoril po stáročia od založenia Atén. Hŕstka požičiavačov peňazí vytvorila oligarchiu, ktorá držala pod svojou kontrolou všetky finančné zdroje Atén. Ostatná populácia, aby mohla vôbec prežiť, bola nútená si požičiavať peniaze a platiť úroky aj na tie najzákladnejšie životné potreby. Takto boli ľudia daní napospas svojvôli, vrtochom, roztopaši a záľubám aténskej oligarchie. Ľud dohnaný do zúfalstva sa búril. Oligarchia to videla a bolo jasné, že ak niečo nepodnikne, dôjde ku krvavej revolúcii a všetkých ich pozabíjajú. Čo urobili? Prestali požičiavať peniaze na úrok? Kdeže! Poverili Drakona, aby zostavil kriminálny kódex na ich ochranu. V tomto kódexe Drakon povolil, aby dlžníkov, ktorí neplatili úroky, mohli predať do otroctva. Zaviedol trest smrti za zaháľanie. Za drobné krádeže, napr. za ukradnutie jablka alebo kapusty dal trest ako za vraždu. Keď sa ho pýtali, prečo dal pre väčšinu priestupkov trest smrti, odpovedal: Malé priestupky si to zaslúžia a pre väčšie zločiny väčšie tresty nemám. Takto to išlo asi 30 rokov. Keď si už aj oligarchia uvedomila, že teroristické Drakonove zákony ich nezachránia a celý aténsky štát speje ku skorému zániku, poverili múdreho a rozvážneho Solóna (okolo r. 594 pred n.l.), aby zostavil nové zákony. Solón vyrastal počas krutých Drakonových zákonov a pozorovaním zistil, že príčinou, pre ktorú sa celý aténsky štát rúti do záhuby, je nie lenivý, zlý a zlodejský aténsky ľud, ale požičiavanie peňazí na úrok, čoho následkom sa ocitla celá populácia Atén v otroctve a pod kontrolou hŕstky oligarchov.

ČO UROBIL SOLÓN

Čo Solón urobil? Zrušil predaj dlžníkov do otroctva; občanov predaných do zahraničia vykúpil nazad a zrušil úroky za pôžičky. Úroky, ktoré už boli vyplatené, započítal ako amortizáciu, a tak zrušil zadĺženie populácie. Do Atén pozval remeselníkov, aby zaučili nemajetných, poskytol bezúročné pôžičky na zadováženie remeselníckych dielní a manufaktúr. Áno, moji milí, toto bol ekonomický základ zlatého veku Atén, z ktorého vzišla úžasná kultúra, umenie a veda, ktoré sa stali základom našej civilizácie a ktoré dodnes obdivujeme. Aj keď odvtedy prešlo viac ako 2.500 rokov, nikto a žiadny štát sa nevyrovnal tomuto jedinečnému prínosu. Atény sa stali najmocnejším štátom Grécka, ktorému bola schopná konkurovať iba ďalšia grécka bezúroková ekonomika - Sparta. Ostatné grécke mestá -štáty nemali zákonom zakázané úrokové požičiavanie peňazí. lch vládnuce oligar

chie nikdy neboli schopné zmobilizovať na 100 % svoju populáciu k obrane v prípade vojny so susednými štátmi. Naopak, občania sa často vzdali bez boja, len aby videli svoju kasínovú oligarchiu porazenú. Takto sa väčšina miest dostala pod nadvládu Atén alebo Sparty. Zatiaľ čo Atény a Sparta sa vysiľovali v bojoch za ovládnutie celého Grécka - jeden proti druhému, ak práve neodrážali invázie Peržanov - bezúročná ekonomika Macedónskeho kráľovstva sa len rozvíjala a rozvíjala. Aj zásluhou jej dobre vycvičenej a oddanej občianskej armády, ktorá zaručila macedónskej ekonomike nerušený bezúročný rozkvet. Ked prišiel na macedónsky trón Filip II., jeho génius sa vyjavil nasledovne: vypozoroval, že okolité grécke štáty mali kasínové ekonomiky a vládli tam oligarchie. Keď dostal správy, že v tom, či onom meste kasínový efekt úrokového financovania hrdúsi populáciu, čo urobil? Jednoducho začal poskytovať bezúročné pôžičky. Tak odstavoval a neutralizoval miestne vládnuce oligarchie, ktoré si držali moc pomocou úrokových pôžičiek. Ak sa z času na čas aj niektoré oligarchie pomocou žoldnierov postavili na odpor, Filipova dobre cvičená armáda za výdatnej pomoci miestnej populácie hravo takýto odpor rozprášila. Preto sa grécke mestá pridávali k Filipovi a volali ho osloboditeľ. Preto sa po "dobytí" mesta mohol prechádzať neozbrojený a bez telesnej stráže medzi miestnymi občanmi. Takto sa kráľ Filip II. stal nie vládcom, ale hegemónom (ten čo vedie - vedúci) celého Grécka. Kasínová oligarchia ho dala zavraždiť v roku 336 pred n.I.. Na tieto základy nastúpil Filipov syn Alexander Veľký a stal sa pánom vtedajšieho celého sveta. Po smrti Alexandra Veľkého grécka ekonomika zas postupne zdegenerovala do kasínovej. Po nej zákonito nastúpila nová sila bezúrokovej ekonomiky - Rím.

K ROZKVETU BEZ ÚROKOV

Po dôkladnom preštudovaní histórie antického Ríma zistíme, že základy a počiatky vzostupu Rímskej ríše sú založené na bezúrokovej ekonomike. To, že sa Rím stal vládcom sveta, bolo zásluhou rímskych štátnikov. Keď videli, že úrokové finančníctvo sa opakovane vkráda do rímskej ekonomiky, mali silu, odvahu a rozum zákonom zakázať požičiavanie peňazí na úrok. Lenže aj dobré veci majú - žiaľ - koniec. Keď prišiel čas, že sa nenašiel nikto, kto by sa postavil proti kasínovej oligarchii, zadovážili si finanční upíri povolenie požičiavať peniaze na úrok. Bacil skazy a istej záhuby bol do Rímskej ríše naočkovaný a následný kasínový efekt vykonal svoje. Rozprávkovo bohatá oligarchia na čele s imperátorom sa už nestarala o verejné dobro, ale len o svoje záľuby, vrtochy, roztopašnosti a svojvôle. Keď Rím stál zoči-voči bezúrokovým ekonomikám barbarov a bezúrokovej teórii kresťanstva, jeho pád nasledoval s matematickou určitosťou.

Na počiatku vzniku kresťanstva, kresťanská viera absolútne a bezpodmienečne zakazo

vala požičiavanie peňazí na úrok. Požičať svojmu blížnemu a žiadať viac (úrok) by vás zaručene dostalo do večných pekelných plameňov. Povedľa kresťanstva sa objavilo mohamedánstvo, ktoré do dnešného dňa zakazuje požičiavanie na úrok. Ako to, že mohamedánstvo, popri kresťanstve, malo taký raketový vzostup a takmer ovládlo svet?

Zatiaľ čo ranní kresťania pálili a ničili výsledky gréckej aj rímskej kultúry, umenia a vedy, mohamedáni naopak odpisovali, zachytávali a rozmnožovali tieto výsledky. Mnohé antické diela poznáme dnes len vďaka odpisom mohamedánskych mysliteľov.

Zatiaľ, čo ranní kresťania sa postarali o dobu temna v Európe, mohamedánski Arabi si vytvorili svoju tisícročnú saracenskú ríšu, založenú na bezúrokovej ekonomike. Dosiahli taký rozmach, že sa pred nimi triasol celý svet. Čo urobili Saracéni po dosiahnutí vrcholu  rozkvetu? Neuvedomili si, že základom ich rozkvetu bolo prevzatie antickej kultúry, vedy a umenia. Z Mohamedových učení jediné čo malo hodnotu pre ich ekonomický vzostup, bolo zakázanie úrokov. Od dobroty nevedeli čo robiť, tak si zaumienili “vylepšiť” a “zdokonaliť” mohamedánstvo tým, že odstránia z neho všetko, čo nepochádza od Mohameda. Teraz oni začali páliť a ničiť všetko, čo pochádzalo z antiky - Grécka a Ríma. Pravý opak nastal v tom čase v Európe, kde sa zásluhou Karola Veľkého začala šíriť antická kultúra. Pomaly, ale isto sa rozširovala najprv po kresťanských kláštoroch. V tom istom období saracénskej ríše, v Číne rozkvitá a prosperuje ďalšia normálna bezúroková ekonomika mandarinskej ríše. Tam sa aj po prvý raz objavujú papierové peniaze. Historici sa zhodujú, že v tomto období Čína dosiahla vrchol rozkvetu kultúry bohatstva a mieru, ktoré trvali celé stáročia. Potom sa však mandarinská ríša, uspatá mierom a prosperitou, stala ľahkou korisťou ďalšej bezúrokovej ekonomiky -mongolských kmeňov.

Bezúroková ekonomika vštepuje silný zmyseI pre česť a dôstojnosť do každého národa. Tak to bolo aj s Mongolmi. Zo začiatku museli Mongoli odrážať agresiu a ponižovanie. Z týchto konfliktov však vyšli ako víťazi a onedlho ovládli taký kus sveta, ako nikto pred nimi alebo po nich. V mongolskej ríši zaviedli papierové peniaze bez inflácie a bezúrokové štátne financovanie. Rozpad začal vtedy, keď sa potomkovia Džingischána nezhodli. V čase úpadku mongolskej ríše sa v Európe začínajú objavovať (v Taliansku, Nemecku, Holandsku) prvé papierové “peniaze” v podobe potvrdeniek vkladov. Na tieto vklady sa neplatili úroky a neboli robené ani úrokové pôžičky. Obchodník mohol predávať a kupovať s papierovými potvrdenkami, ktoré mu vystavila banka, keď do nej vložil strieborné alebo zlaté mince. Takto vznikli čestné, neinflačné peniaze, absolútne bez úrokového zaťaženia štátu.        

Následkom boI obrovský rozmach produktívnych aktivít. V intelektuálnej sfére nám priniesli znovuzrodenie antickej kultúry a myslenia v Európe - RENESANCIU. Treba ešte uviesť bezúrokovú ekonómiu anglických kolónii v Amerike? Tie dosiahli takú prosperitu, že anglická banka cez anglického kráľa im vyhlásila vojnu.

AKO TO BOLO V NEMECKU

Ale načo chodiť tak ďaleko do histórie? V roku 1935 začalo Nemecko vydávať svoje bezdlhové a bezúrokové peniaze. Počas 5 rokov sa z totálne zruinovaného štátu stala svetová mocnosť. A nechýbalo veľa, aby sa stala pánom tejto planéty. Celá vojna bola financovaná bez zlata a aj bez zahraničného dlhu. Boli potrebné štyri svetové mocnosti a zdroje celej planéty, aby Nemecko porazili. Obrovskému intelektuálnemu rozkvetu Nemecka v tom období môžeme ďakovať za to, že dnes priletíme z Londýna do New Yorku za tri hodiny, že sa človek dostal na Mesiac a späť, že sú dnes už samozrejmosťou vesmírne lety a kopa iných vecí, ktoré boli vyvinuté zo spomenutej patentovej dokumentácie Nemecka, ulúpenej Američanmi na konci druhej svetovej vojny. Skúmaním ruskej histórie za posledných 3000 rokov odhalíme podstatný fakt: Úrokové finančníctvo neprodukuje nič dobré, čo by nemohlo vyprodukovať bezúrokové finančníctvo. Zato ale produkuje niečo diabolsky zlé a škodlivé, čo bezúrokové finančníctvo neprodukuje! A to je úskočná, naničhodná a ničomná oligarchia. Títo naničhodníci sú absolútne nepotrební pre ďalší rozvoj našej vlasti, nášho kontinentu i našej planéty a okolitého vesmíru. Potrebujeme my a celé ľudstvo stavať domy, cesty, mosty, konštruovať a zostrojovať techniku a platiť za to niekomu úroky? Alebo máme zakladať kolónie na druhých planétach, aby sme týmto ničomným synom Satanovým mohli platiť úroky? Aby sme pochopili, čo tieto oligarchie investujú do sebazáchovy, zájdime si v Bratislave do knižnice Amerického veľvyslanectva. Tam si nájdeme Annual register of granit support, The foundation directory a podobné publikácie. Sú to obrovské, ťažké zväzky, v ktorých sú zoznamy tisícok nadácií a rôznych inštitúcií. Mnohé z nich sú zamerané na podporovanie a šírenie kasínového ekonomického usporiadania sveta. Dnešná oligarchia je omnoho skúsenejšia ako oligarchia antických Atén. Dobre vie, že zavedenie nových Drakonových zákonov pre vlastnú ochranu, by pre nich znamenalo rýchly a krvavý koniec! Čo im ostáva na udržanie si svojho kasínového ekonomického systému? Jedine permanentné odvádzanie pozornosti od seba, rozptyľovanie faktov, ktoré vedú k odhaleniu a dokonca nehanebné ohlupovanie ľudí ako aj nekonečné vymývanie rnozgov. Uvedieme si pár príkladov, čím majú vymyté mozgy tí, ktorí zvrhli v marci 1994 demokraticky zvolenú slovenskú vládu.

VYMÝVAČKA MOZGOV ČÍSLO 1

Trhová hodnota produktov sa vraj určuje ponukou a dopytom. Týmto nás ohlupujú. Ako by sa ináč a lepšie, presnejšie a spravodlivejšie nedala určiť hodnota produktu. Na odhalenie tohto bludu si uvedieme príklad. Šmógnerka si kúpi fungel nový televízor za 20.OOO Sk. Donesie ho domov a keďže nemá čas, lebo musí bežať schvaľovať lacný výpredaj slovenských podnikov, všetko položí na zem do obývačky aj so záručným listom a účtom. 0 chvíľu sa vláme do bytu Dežo Borzasto. Uvidí zabalený nový televízor, účet a záručný list hneď vedľa. Všetko schmatne a davaj preč, rovno na trhovisko. Kamarát Lajoš tam má prenajatý pult. Dežo položí televízor na pult a začne vykrikovať: “Televízor, nech sa páči, televízor!” Ide okolo strážmajster Babočka, ktorý spozná Deža, lebo v minulosti už mal s ním do činenia za vlámačky. Babočka skontroluje Deža a ten mu ukáže pokladničný blok, dokonca aj záručný list s pečiatkou. Strážmajster čosi tuší: No dobre, tak si si ho Dežo kúpil, ale prečo ho hneď predávaš? A čo by som ho nepredával, šak máme trhovú ekonomiku. Tak kupujem a predávam. Strážmajstrovi to nedá a obďaleč pozoruje Deža. Ľudia chodia okolo a pýtajú sa, po čom ten televízor predáva. - A koľko ponúknete? Šak máme trhovú ekonomiku, vy musíte mne ponúknut cenu. Gazdinky ale nenúkajú nič. Až tu zrazu ide okolo jeden padgurážený pánko. Vo vrecku má 2.000 korún a len tak, zo žartu povie: Dám dve tisícky. Dežo zajasá. Dobre! Natiahne predlžovačku, vyskúša televízor, všetko funguje. Náš pánko mu dá 2.000 Sk, natešený zbalí televízor a davaj preč, aby si to Dežo náhodou nerozmyslel. Strážmajster to všetko pozoruje a vidí, že 20.O0O korunový televízor Dežo predal za 2.000 Sk. Aj keď niečo tuší, zasiahnuť nemôže. Ako Dežo povedal, je “trhová ekonomika". Hneď na druhý deň si sám pán generálminister vnútra dá predvolať celý policajný zbor. Osobne sa im prihovorí: Včera sa niekto vlámal Šmógnerke do bytu a ukradol jej televízor aj s papiermi. Ten, kto zistí páchateľa, bude ihneď povýšený a ja ho osobne vyznamenám. Hneď sa hlási strážmajster Babočka a o pol hodiny Dežo Borzastó sedí v base. Po televízore však ani stopy, keďže kupujúci pánko rýchlo zmizol. Na súde sa Šmógnerka súdi s Dežom o náhradu vo výške 20.000 Sk. Dežo hovorí: Pán sudca, Šmógnerka chce ode mna 20.000 korún, čo padla na hlavu? Šak já sem ten televízor predal za 2.000 korún. Šak aj strážmajster - teraz už kapitán Babočka, tuto vám to dosvedčí! 2.000 korún Šmógnerke vrátim, ale 20.000 korún jej nedám! Já, aj keď sem vlamač, ale sprostý sem není. Šak aj sám minister vám dosvedčí, že ponuka a dopyt na trhu určujú cenu. A trh určil cenu jej televízora na 2.000 korún. Tu sa ohlási Šmógnerka a požiada o odročenie procesu s tým, že prinesie viac dôkazov o cene televízora.

Na druhý deň súd pokračuje. Šmógnerka prinesie kopu papierov. Tuto, pán sudca, je overené potvrdenie o cene obrazovky televízora, tu o cene diód, tu o cene tranzistorov, tu o cene spínačov, tu o cene elektronických obvodov a dosiek, tu o cene odporov, atď. Šmógnerka vydokumentuje cenu všetkého, z čoho bol televízor zmontovaný, aj čo stála práca a réžia továrne, kde bol zmontovaný ukradnutý televízor a zakončí s dokladom potvrdzujúcim výšku rabatu predajne, kde ho kúpila. Všetko to spolu činí 20.000 Sk. Náš múdry a rozvážny sudca všetko dôkladne skontroluje, poprezerá a vynesie rozsudok: Drahý Dežo, logika tvojej obhajoby ukázala, že ty si obyčajný ničomný a naničhodný chytrák a klzký špekulant. DÁVAŤ HODNOTU PRODUKTU NA ZÁKLADE DOPYTU A PONUKY V NORMÁLNOM A OZAJSTNOM SVETE JE ABSOLÚTNY NEZMYSEL! KAŽDÝ VYPRODUKOVANÝ PREDMET MÁ SVOJU PODSTATNÚ - VNÚTORNÚ - OZAJSTNÚ HODNOTU. Po anglicky - intrinsic value (z latinského intrinsecus!) TÁTO PODSTATNÁ - VNÚTORNÁ - OZAJSTNÁ (pre skratku použijeme slovo INTRINSICNÁ) HODNOTA SA DÁ VEĽMI PRESNE URČIŤ, A TO NA ZÁKLADE ROZUMU, ČÍSLA, MIERY, POMERU, PROPORCIÍ, INTENZITY, STUPŇOV A PORIADKU! KÝM HODNOTA PRODUKTOV, URČENÁ DOPYTOM A PONUKOU SA ÚPLNE VYMYKÁ ROZUMU A ZAKLADÁ SA NA SVOJVôLI, NA VRTOCHOCH, ZÁĽUBÁCH, ROZMAROCH, OŠIAĽOCH, POBLÁZNENOSTI, OHÚRENÍ, PODVODOCH, ŠVINDĽOCH, OKLAMANIACH, NEČESTNOSTIACH A CHAOSE. Takto určená hodnota sa správne nazýva vrtošivá - po anglicky WHIMSICAL VALUE. Preto je absolútne zavádzajúce vymývanie mozgov, keď niekto zámerne nazýva (WHIMSICAL VALUE) VRTOŠIVÚ HODNOTU - TRHOVOU HODNOTOU (MARKET VALUE)! TRHOVÉ HODNOTY SÚ DVE: INTRINSIC (podstatná - ozajstná - vnútorná) a WHIMSIC (vrtošivá - lietavá - blúznivá).

VYMÝVAČKA MOZGOV ČÍSLO 2

Aby Slovenská koruna mala medzinárodnú hodnotu a mohli sme vôbec obchodovať so zahraničím, musíme mať dolárové rezervy a musíme si nechať nadiktovať od M.M.F. pomer koruny k doláru !!! Toto je ozajstné 24-karátové idiotstvo. Aká bezočivá a nehorázna hlúposť to je, pochopíme z nasledujúceho.

U.S.A. vznikli v roku 1776, ale až do roka 1794 ako obeživo používali španielske strieborné peso. V roku 1794 vydali Američania svoje vlastné doláre, ktoré sa podobali španielskemu pesu. Ako a čím doláre tohto novovzniknutého štáru získali hodnotu? Keď M.M.F. neexistoval, aby im láskavo a milostivo určil cenu? Veľmi jednoducho. Americký kongres v mincovnom akte r. 1792 veľmi presne určil, čo dolár obsahuje, a to takto: 371,25 trójskych zrniek čistého striebra alebo 24,75 trójskych zrniek čistého zlata. (Používali systém váh pochádzajúci z francúzskeho mesta Troyes). Podstata hodnoty amerického dolára ako aj španielskeho pesa nezávisela od toho, či je tam anglický, alebo španielský nápis, ale od veľmi presnej definície obsahu. Papierové bankovky potom boli čestné, neinflačné, lebo boli zameniteľné na požiadanie za strieborné alebo zlaté mince. A preto bol americký dolár prijatý hocikde na svete. Amerika mohla veselo rozvíjať medzinárodný obchod nie preto, že určovala druhým koľko je dolár hodný v ich domácej mene, ale práve naopak. Keďže obsah dolára bol veľmi presne definovaný, tak aj Francúzi, Nemci, Angličania, Číňania, Japonci, Španieli, Turci, Arabi a ostatné národy i štáty si vedeli určiť samé pre seba hodnotu dolára s presnosťou na desatiny, stotiny, tisíciny, aj milióntiny. Keďže si doma vedeli určiť v ich vlastnej peňažnej mene, koľko má hodnotu 371,25 trójskych zrniek striebra alebo 24,75 trójskych zrniek zlata - a čo si potom oni za to budú môcť kúpiť. Toto je podstata a základ čestnej medzinárodnej zameniľnosti peňazí. URČIŤ PRESNE ČO A KOĽKO PEŇAŽNÁ MENA OBSAHUJE. Nech si potom už ostatné národy pre seba doma urobia svoje ohodnotenie obsahu zahraničnej meny - podľa ich vlastných cien. A nie pod hrozbou, vydieraním, zastrašovaním alebo úskočnými špekuláciami, manipuláciami a inými zákernými praktikami nanútiť cenu dolára druhým. Finanční manipulátori perfektne vedia, že americká kasínová ekonomika totálne zlikvidovala presné určenie hodnoty dolára. Dnes ničím ozajstným neurčená hodnota dolára môže pozostávať aj z hodnoty papiera, na ktorom je vytlačený...

URČENIE CENY NAŠEJ KORUNY

Môže mať slovenská koruna medzinárodnú hodnotu bez dolároých rezerv? Áno, a to veľmi jednoducho. Stačí presne určiť, čo a koľko čoho naša koruna obsahuje! Čo, ale môže naša koruna obsahovať, keď nám ukradli naše zlato, aerolínie, loďstvo, obchodnú banku, atď.? Nemusíme však nadávať na nich. Na zúčtovanie ešte bude čas. Zatiaľ to, čo nám ukradli, ako aj to, čo neprodukujeme v obsahu našej koruny neurčíme. Čím teda určíme obsah našej koruny? Všetkým tým, čo vyrábame, produkujeme a dokážeme zarobiť! Kým na určenie obsahu dolára stačilo americkému kongresu v roku 1792 poradiť sa so zlatníckymi odborníkmi, my sa budeme musieť poradiť s odborníkmi a výrobcami tu v našej Slovenskej republike. Zostavíme zoznam vecí a ich množstvo, ktoré hodnota jednej slovenskej koruny obsahuje. Tak si naši zahraniční obchodní partneri môžu presne určiť sami pre seba hodnotu našej koruny vo svojej vlastnej mene. Bude tam všetko: piesok, štrk, vápno, tehly, cement, obkladačky, plech, rúry, hliník, ovce, kravy, svine, mlieko, syry, stroje, bagre, nakladače, vagóny, lode, boilery, radiátory, atď. Ďalej tam budú služby a práce ako napríklad preprava plynu a ropy, murovanie, obkladanie, inštalovanie, stavanie ciest, priehrad, domov, mostov, tunelov, oprava zubov, operovanie slepého čreva, strojné, elektronické, chemické inžinierstvo - úplne všetko, čo slovenské ruky a um vytvorí a vyrobí. Zoznam bude asi v tejto forme: Jedna Slovenská koruna obsahuje:

1/5 tehly (1 tehla = 5 Sk)
1/160 metráka cementu (160 Sk = metrák cementu)
1/280 kilogramu sviečkovej (250 Sk = 1 kg sviečkovej)
1/13 litra mlieka (13 korún = 1 liter mlieka)
1/1800 m3 dodávky tehlovej steny (1800 Sk = 1 m3 tehlovej steny)
1/100 m2 dodávky vykachličkovania (100 Sk = 1 m2 dodávky vykachličkovania)
1/100 hodiny mzdy murára (100 Sk = 1 hodina mzdy murára).

A tak ďalej, až všetko bude takto určené v obsahu hodnoty našej koruny. Zvlášť si ale dáme pozor na to, aby sme NEURČOVALI v obsahu našej koruny VECI, NAD KTORÝMI NEMÁME MOC, ALEBO NIE JE V NAŠICH SILÁCH ICH VYPRODUKOVAŤ. Napríklad ropa plyn, zlato, diamanty, raketoplány alebo americké doláre (nevlastníme tlačiareň na doláre). Potom sa zaviažeme na česť a dôstojnosť celého slovenského národa, že za každú označenú sériu papierových peňazí budeme ručiť priloženým zoznamom - presne tak, ako sme určili. Keď toto urobíme, naša slovenská koruna získa medzinárodnú zameniteľnosť ihneď! A my sa pekne poďakujeme M.M.F. a Svetovej banke za ich úrokové švindle, podvody a manipulácie! Takto hocikde na svete si budú môcť zistiť hodnotu našej koruny podľa jej presne určeného obsahu.

Príklad: Američan vyrobí niečo, čo u nás nevyrábame a my to chceme od neho kúpiť. Zistíme, že on tento výrobok doma predáva za 1000 dolárov. Tak vieme, že aj my musíme dať 1000 dolárov, lebo ináč nám to nepredá. Dolárové rezervy žiadne nedržíme, tak mu musíme dať naše koruny. Ako ale určíme pomer dolára ku korune? Pôjdeme prosiť Šmógnerku, aby išla do M.M.F. a tam to zistila? Bože chráň! My americkému producentovi dáme zoznam, na ktorom je presne určený obsah našej koruny. On si to overí podľa vlastného rozboru, nasledujúcim spôsobom:

keď taká istá tehla, ako na našom zozname stojí USA 45 centov,
tak 1/5 tehly =                       9 centov,

keď metrák cementu v USA stojí 11 dolárov,
tak 1/160 cementu =             6,875 centa,

keď 1 kg sviečkovej v USA stojí 15 dolárov,
tak 1/280 kg =                       5,3571 centa,

keď 1 liter mlieka stojí v USA 75 centov,
tak 1/13 litra =                       5,7692 centa,

keď dodávka 1 kubíka tehlovej murovanej steny stojí v USA 175 USA,
tak 1/1800 =                          9,722 centa

keď mzda murára na hod. je v USA 15 dolárov,
tak 1/100 hod =                     15 centov

keď dodávka vykachličkovania 1 m2 stojí v USA 25 dolárov,
tak 1/100 =                            25 centov

spolu: 76,7335:7                  =10,9605

Priemerná hodnota našej 1 Sk je teda 10,96 centa. A opačne, keďže 1 dolár má 100 centov, potom 100:10,96 = 9,21. Tak si americký výrobca (v našom príklade) zistí, že ozajstná hodnota dolára v korunách je jeden USD za 9,21 Sk. Keby sme dnes urobili dolárové ocenenie všetkých položiek, ktoré budú v obsahu našej koruny, došli by sme k cene menej ako 8 Sk za 1 USD! A nie 31až 33 Sk za1dolár! Teraz už vieme, prečo nás tie pochybné persóny z M.M.F. tak naháňajú. Len rýchlo, rýchlo všetko sprivatizovať, aby sme sa nestačili spamätať a prísť na to, ako nás beštiálne okradli. Za fabriku predanú Čarnogurským za 100 miliónov Sk zaplatia takto len 3 milióny 30 tisíc USD a nie 12 miliónov 500 tisíc USD, ako by mali! Na jednom jedinom "sprivatizovanom" podniku nás takto olúpia o 9 miliónov 469 tisíc USD! Ale to nie je všetko. Keď nám predajú napríklad auto za 10 000 USD, nezoberú len 80.006 Sk, ale až 330.000 Sk. Na jednom aute je potom slovenská rodina okradnutá o 250.000 Sk. Lenže, ako by im ani to nestačilo. Predávajú našim deťom žuvačky za 10 Sk, hoci ozajstná hodnota päťkusového balíčka žuvačiek by mala byť 2 Sk. Takto už od útleho veku sú naše deti nehanebne ozbíjané o 8 Sk zakaždým, keď si kúpia balíček žuvačiek...                    

Medzinárodní finanční hochštapleri, vari si myslíte, že budete donekonečna beztrestne rabovať dôverčivých, nič netušiacich ľudí a udupávať ich do prachu zeme? Že ide naozaj o udupávanie národov do prachu, o tom nemožno pochybovať. Máme tu predsa Debt service (dlhovú službu) - čiže splácanie  úrokov za pôžičky, do ktorých nás stačili vcucnúť od roku 1989. V roku 1993 sme zaplatili na dlhovú službu 12 miliárd Sk, v roku 1994 to už bude 23,4 miliardy Sk, v roku 1995 sa očakáva 40 miliárd a v roku 1996 ... ? A neskôr ?

Tu máme kasínový efekt ako na dlani.

Necháme sa darebákmi vo frakoch uvrhnúť do otroctva a zadupať do prachu zeme? Veľa času nám už neostáva... Premýšľajme!